Choď na obsah Choď na menu
 


Informácie poskytnuté TASR a iným masmédiám

 
Skrátené texty poskytnutých informácií a linky na web
_____________________________________________

14.III.2024 bol publikovaný v DennikuN rozhovor so mnou na tému Úbytok ľadu v Arktíde:  https://dennikn.sk/3880666/arktida-je-coraz-teplejsia-za-46-rokov-stratila-lad-velkosti-aljasky/?ref=list

Ráno 1.III.2024 som na požiadanie TASR poskytol obšírne informácie o príčinách rekordne teplého Februára 2024 a aj Zimy 2023/2024. Časť z týchto informácií je zverejnená v článku TASR:  https://www.teraz.sk/pocasie/klimatolog-rekordne-teply-februar-pr/778292-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

V nedeľu, 26.XI.2023, som poskytol TASR informáciu o vývoji priemernej globálnej teploty v súvislosti so začiatkom Svetového summitu OSN o klimatickej zmene COP28, ktorý začína 28.XI.2023. Časť z tejto informácie je uvedená v článku: https://www.teraz.sk/pocasie/slovensko-zaziva-ochladenie-no-globa/757256-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Na žiadosť TASR som sa vyjadril 8.VIII.2023 k aktuálnemu počasiu v SR aj z pohľadu klimatologického. Časť z tohto rozhovoru zverejnila TASR v:  https://www.teraz.sk/pocasie/klimatolog-vysoka-vlhkost-pocas-let/733135-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Dňa 20.VII.2023 som poskytol druhý rozhovor redaktorovi TASR o zmenách teploty vzduchu na Slovensku. Časť z tohto rozhovoru je uverejnená v článku: 

https://www.teraz.sk/pocasie/klimatolog-v-sr-sa-oteplilo-viac-v-por/729353-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Dňa 19.VII.2023 uverejnila TASR informáciu o rekordnej globálnej teplote vzduchu v dňoch 3-17.VII.2023. Vychádzali aj z podkladov, ktoré som redaktorovi TASR poskytol ráno 19.VII.2023:  https://www.teraz.sk/zahranicie/veda-globalna-teplota-vzduchu-na-zemi/729110-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Dňa 22.VI.2023 uverejnila TASR informáciu o vlnách horúčav, pričom čerpala aj podklady z mojej webovej stránky:  https://www.teraz.sk/pocasie/p-fasko-na-slovensku-sa-zacala-od-po/723348-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Redakcia Pravdy zverejnila 21 minútový rozhovor so mnou o klimatickej zmene 11.V.2023, ktorý sa realizoval 5.V.2023 v O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Rozhovor bol trochu dlhší, niekoľko viet z neho po úprave vypadlo. https://uzitocna.pravda.sk/vzdelavanie/clanok/666891-s-klimatologom-lapinom-o-tom-na-ake-oteplenie-sme-este-schopni-sa-adaptovat-a-kto-vyhynie/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_9clanok_box&fbclid=IwAR0yax-qgd3H35Ay8ZwgomJ0XXe-TRNUu4jpLhNyr4lUeGIHvQPnFJzGgx8

S vedeckým pracovníkom Archeologického ústavu SAV som sa zúčastnil v Slovenskom rozhlase na diskusii k problému História človeka na Zemi a zmeny klímy. Tento problém bol aj predmetom monografie Klíma v dejinách, ktorú som posudzoval z pohľadu meteorológa a klimatológa. Prvý raz odvysielal RTVS 3.3.2023 v trvaní 59 minút:  https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1588/2005936?fbclid=IwAR3Q4LhOKCqnpVowzSICJI0yXmFFRT5quu5bre15FXPB-xLBO3go5XJUW6g

Dňa 27.II.2022 odvysielala RTVS na STV2 30-minútový program Experiment, v ktorom som sa spolu s RNDr. P. Faškom, CSc, z SHMÚ, zúčastnil na besede o mimoriadne teplej zime 2022/2023 a o súvislostiach s globálnou klimatickou zmenou. Reláciu moderoval G.Mareš:  https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15377/388790#795   Táto relácia sa ešte niekoľkokrát vysielala aj v repríze. 

Dňa 22.X.2022 bol na TERAZ.sk zverejnený skrátený záznam rozhovoru ktorý som poskytol redaktorke TASR o emisii CO2 do atmosféry Zeme: https://www.teraz.sk/sport/m-lapin-sr-sa-na-emisiach-oxidu-uhli/669073-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Dňa 2.X.2022 som poskytol Hospodárskym novinám odpovede na ich 3 otázky ohľadom počasia v najbližších dňoch až v najbližšej zime. Dňa 5.X.2022 vyšiel v HN o tom krátky článok: https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/veda/96044589-dokedy-potrva-teplejsie-pocasie-a-aka-nas-caka-zima-odpoveda-popredny-slovensky-klimatolog

21.IX.2022 uverejnila TASR krátku informáciu o adaptačných a zmierňujúcich opatreniach na klimatickú zmenu. Redaktorka čerpala informácie aj z rozhovoru so mnou na túto tému:  https://www.teraz.sk/najnovsie/lapin-zmiernujuce-opatrenia-maju-vy/661202-clanok.html

13.VIII.2022 zverejnila TASR článok o informáciách, ktoré som poskytol médiám pri príležitosti odovzdania štátneho vyznamenania 8.V.2022:  https://www.teraz.sk/slovensko/lapinludmi-sposobena-klimaticka-zme/653637-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

TASR som poskytol informácie o adaptačných opatreniach na zmenu klímy, časť z nich je zverejnená v článku z 8.VIII.2022:  https://www.teraz.sk/slovensko/klimatolog-problemom-adaptacnych-op/652484-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Dňa 19.VII.2022 som spracoval na požiadanie portálu Názor.sk krátky článok o klimatickej zmene: https://www.nazor.info/milan-lapin-clovek-a-klimaticka-zmena/

Dňa 18.VII.2022 som poskytol rozhovor portálu Aktuality.sk o suchu, povodniach a horúčavách v teplom období roka v súvislosti s klimatickou zmenou. Asi 10-minútovú časť z neho si môžete vypočuť od 17. minúty a 30. sekundy na: https://www.aktuality.sk/clanok/sUnXLaM/vaclav-hrich-slovensko-je-po-volbach-zrejme-odsudene-na-spolocnu-opozicno-koalicnu-vladu-podcast/

Na žiadosť TASR som poskytol 16.VI.2022 informácie o stave sucha na Slovensku aj z pohľadu prebiehajúcej Klimatickej zmeny. Časť z týchto informácii zverejnila TASR v článku 18.VI.2022:  https://www.teraz.sk/slovensko/klimatolog-na-slovensku-je-od-marca-na/641670-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

V raňajšom vysielaní prezentovala TV TA3 takmer 13 minútový rozhovor so mnou na tému "Aktuálne problémy globálnej klimatickej zmeny" dňa 24.V.2022 o 7:42 h:  https://www.ta3.com/relacia/24403/klimaticka-zmena-sa-zhorsuje-kazdym-rokom-na-slovensku-sa-otepli-o-dalsie-styri-stupne

Pri príležitosti udelenia štátneho vyznamenania som poskytol 8.V.2022 v SF viacerým médiám rozhovor. Nerobil som to rád, pretože som vedel, že rozhovory a filmové dokumenty z týchto rozhovorov budú zostrihané a bez autorizácie zverejnené, čo je stále riziko. Ako príklad uvádzam rozhovor zverejnený v denníku PRAVDA, ktorý sa ale ešte dá akceptovať ako korektný: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/626709-na-slovensku-bude-horuco-klimatolog-lapin-predpoklada-dramaticke-oteplovanie/?fbclid=IwAR341WozHvmc-FN45ZGq6cFFBGeybp6m9TsNudnpUyp-2pOPwHFquIHNUXE  Zverejnený bol 14.V.2022.

6.IV.2022 som sa zúčastnil na asi 30-minútovej debate v programe STV o aktuálnych problémoch riešenia klimatickej zmeny o 10.00 h. Spolubesedníkom bol Ing. A. Hanzel za sektor energetiky, program skvele moderovala redaktorka RTVS pani M. Jančkárová: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18785/321842

Začiatkom XII.2021 som poskytol Hospodárskym novinám informáciu o Polárnom víre a o tom ako môže ovplyvniť počasie v zime aj na Slovensku. Denník HN uverejnil o tom skrátený text 15.XII.2021 v článku: https://science.hnonline.sk/klima-a-fyzika/16329064-predpovede-o-polarnom-vire-sa-nenaplnaju-klimatolog-o-tom-aka-bude-u-nas-tato-zima

Dňa 28.X.2021 zverejnil denník SME na https://tech.sme.sk/c/22772673/musime-zasadne-pridat-vravi-caputova-o-zvladani-boja-so-zmenou-klimy-anketa.html anketu o rokovaní Konferencie OSN o klimatickej zmene COP26 v Glasgowe, do ktorej som prispel svojim názorom.

Dňa 27.X.2021 som poskytol DenníkuN obsiahlejšiu informáciu (názor) o Svetovom klimatickom summite OSN, COP 26 v Glasgowe. Išlo hlavne o reálnosť prijímaných opatrení na spomalenie globálnej klimatickej zmeny. Časť z toho zverejnil DennikN v: https://dennikn.sk/2589938/klimatologovia-zastavenie-rastu-teploty-pod-15-stupna-je-nerealne-oteplenie-nad-3-c-sposobi-konflikty-o-pitnu-vodu-ci-potraviny/?ref=list

Ešte v Júli 2021 som pre aktuality.sk poskytol asi hodinový rozhovor na tému Klimatická zmena a jej možné dôsledky. 43 minútový záznam z tohto rozhovoru si môžete vypočuť od 18.VIII.2021 na:  https://open.spotify.com/episode/4RpPn0bbgZcQWhywumQLUV?si=OWnk3IpPR6y6iIWNsMRM3w&context=spotify%3Ashow%3A3PHa7vNw6ef1IMu1rB4VNe&dl_branch=1&fbclid=IwAR0juXsJt9ZBZM_MMq28Z_DATIw9h-IIz1_Xqg4zdEzt9-IqhUiXtkRIZQg&nd=1

Dňa 24.VI.2021 ma oslovila televízia TA3 na odborné vyjadrenie k mimoriadnemu tornádu na JV Morave (po telefóne od 23.10 h), ktoré zničilo 7 obcí. Do 24.00 sa k tomuto problému vyjadrilo niekoľko odborníkov, moje vystúpenie trvalo asi 10 minút. https://www.ta3.com/relacia/21029/mimoriadne-vysielanie-v-suvislosti-s-tornadom-na-juznej-morave

Dňa 17.V.2021 som poskytol rozhovor o chladnom počasí v Máji a Apríli 2021 denníku SME. Časť z neho je uverejnená v článku: https://tech.sme.sk/c/22662288/chladnejsi-maj-nie-je-to-nic-nezvycajne-hovori-klimatolog.html

Dňa 29.IV.2021 ma pozvala televízia TA3 do relácie Téma na diskusiu o využívaní jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Záznam je na: https://www.ta3.com/clanok/1209538/rodeo-jana-micovskeho-je-energia-z-jadra-zelena.html  sledujte záznam od 30. minúty. V diskusii pokračovali po mojom 10 minútovom úvode Karol Galek (SaS), štátny tajomník MH a Robert Jambrich, vedúci medzinárodných vzťahov, európskych záležitostí a životného prostredia, Slovenské elektrárne.

Vo Februári 2021 som poskytol rozhovor šéfredaktorke časopisu Naše poľovníctvo na tému „Aká klimatická budúcnosť čaká modrú planétu Zem“. Vznikol z toho 3-stranový článok zverejnený v Našom poľovníctve 3/2021, strana 20-22.

Celostranový článok o zimnom počasí publikovaný v DennikuN v tlačenej forme vo víkendovom vydaní (12-14.II.2021): https://dennikn.sk/2265738/vacsina-pranostik-nasich-predkov-neplati-klimaticka-zmena-narusila-pravidelnost-v-pocasi/?ref=list&fbclid=IwAR2plXQBjJ-dnyW4G_Vw1U4-bfjuW6ty6JTypwp6ofJAtGQwpHlifihRWPs

Televízia TA3 odvysielala 5. Januára 2021 v premiére reláciu Portrét v trvaní asi 30 minút, v ktorej sa venovali mojim profesionálnym a niektorým súkromným aktivitám od narodenia až do Marca 2020 (takmer 72 rokov). V relácii je veľa informácií o metódach predpovede počasia a výskume klimatickej zmeny. Relácia bola pripravovaná vo Februári a Marci 2020, no kvôli Pandémii Covid-19 bola redakčne dokončená až v XII.2020: https://www.ta3.com/clanok/1200185/portret-klimatologa-a-meteorologa-milana-lapina.html?fbclid=IwAR145279CdAZHjVYhCkMRag0fQLbI2Ac2ajKaskn7qS5uQlZSkMIdsKhIFg

Pozvali ma opäť do Televízie Hospodárskych novín 23.XI.2020, kde som diskutoval jednak o možnostiach predpovede počasia na najbližšiu zimu, no nevyhol som sa ani problematike klimatickej zmeny a zníženia emisie skleníkových plynov do atmosféry. Ospravedlňujem sa ale za použitie nevhodného rúška, ktoré mi stála padalo smerom dole. Trvalo to spolu niečo vyše 18 minút: https://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/19f4ea31-910c-46fe-8091-3692b3a1f53d/caka-nas-tento-rok-studena-zima-klimatolog-naznacil-ako-by-mohla-vyzerat?fbclid=IwAR2Ri8xGXS6cUYG1sAol7I9SflBzCxUNJpgxLyKHcD1xYC0AJdpkFVJoddE 

Dňa 29.VI.2020 som poskytol rozhovor denníku Hospodárske Noviny o suchu a povodniach ako aj o súvislostiach s klimatickou zmenou, časť z neho bola zverejnená na celej strane denníka 3.VI.2020 a aj na stránke (titulok dala redakcia a nevystihuje podstatu článku) :  https://focus.hnonline.sk/publicistika/clanok/2173978-v-lete-sa-pripravme-na-vlnu-horucav

Dňa 18.V.2020 som poskytol rozhovor portálu aktuality.sk o suchu a klimatickej zmene, časť z neho je zverejnená od 23.V.2020 na:  https://www.aktuality.sk/clanok/791998/oteplovanim-sa-vyparuje-nase-bohatstvo-slovensko-bude-mat-problem-aj-s-pitnou-vodou/?fbclid=IwAR2SEVmp_acDlFZrGHauKTR51VthNXZD9-T7SFo3K8_svTCKUv9ulIYyJG4

Dňa 11.V.2020 som poskytol rozhovor denníku Hospodárske noviny o možnom vplyve Pandémie Covid-19 na globálne otepľovanie. Na internete je časť z tohoto rozhovoru zverejnená ako článok od 15.V.2020:  https://science.hnonline.sk/klima-a-fyzika/2147701-klimatolog-prezradil-ako-pandemia-covid-19-ovplyvni-globalne-oteplovanie

Dňa 11.V.2020 som poskytol rozhovor Denníku S o klimatickej zmene, o suchu a o možných riešeniach, 13.V.2020 bola časť z neho zverejnené na stránke: https://denniks.sk/40851/sucho-je-uz-trvaly-stav-stat-zacne-mat-problemy-so-zabezpecovanim-vody-varuje-uznavany-klimatolog/ 

Dňa 24.IV.2020 som telefonicky poskytol RTVS rozhovor o možnom vplyve terajšej recesie svetovej ekonomiky na globálnu klimatickú zmenu, v správach na STV1 26.IV.2020 o 19.00 bola o tom informácia od 23. do 26. minúty:  https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/223552

Dňa 17.IV.2020 som poskytol rozhovor portálu "Dobré noviny" na tému Covid-19 a klimatická zmena, časť z neho bola zverejnená 20.IV.2020 na: https://www.dobrenoviny.sk/c/182603/koronavirus-moze-byt-zlom-v-boji-s-klimatickou-zmenou-uvedomili-sme-si-ze-podstatne-nie-su-majetky-ale-rodina-a-ludia

Dňa 17.IV. som poskytol Hospodárskym novinám rozhovor o jarných mrazoch a súvislosti s klimatickou zmenou. Časť z neho bola zverejnená v HN dňa 20.IV.2020: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2133512-ovocie-tento-rok-zdrazie-az-o-stvrtinu

S kolegom Dr. P. Faškom z SHMÚ sme sa podieľali na odbornej TV relácii Experiment (prevažne o klimatickej zmene), ktorá bola odvysielaná na RTVS, :2 (Dvojka), vo štvrtok, 19.III.2020 o 20.10 h. Záznam z tejto 30-minútovej relácie je možné sledovať na: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15377/219348 

Poskytol som dlhší rozhovor Televízii HNTV o aktuálnom počasí a o práve prebiehajúcej zime na Slovensku 11.II.2020. Asi 11-minútové video z neho zverejnila HNTV na: https://slovensko.hnonline.sk/2093243-vrati-sa-silny-vietor-klimatolog-vysvetluje-co-nas-moze-cakat-v-najblizsich-dnoch Upresňujem len, že 110% dlhodobého priemeru (DP) zrážok spadlo v XII.2019 len na západe Slovenska, na celom Slovensku to bolo 130% DP a v Januári 2020 to bolo podľa posledných informácií z SHMÚ len 43% DP.

Trochu som sa opäť rozhovoril o klimatickej zmene, teraz v programe Štúdio TA3, kam ma pozvali 3.II.2020 na asi 17 minútovú diskusiu s moderátorom A. Šuranom: https://www.ta3.com/clanok/1175329/studio-ta3-m-lapin-o-tom-ci-bol-rok-2019-najteplejsi-v-historii.html

Dňa 30.I.2020 ma pozvali do TASR a pripravili so mnou takmer 30 minútové video o aktuálnom počasí a klimatickej zmene. Môžete si ho pozrieť na: https://tv.teraz.sk/pohad-na-oblohu/x7racbg20200131_pno_lapin/17663/

Slovenská televízia pripravila o mojom profesionálnom pôsobení v meteorológii a klimatológii 15 minútový dokument. Sú tam aj nejaké informácie o mojich meteorologických záujmoch od detstva až doteraz. Vysielali to 14.I.2020. Dá sa to pozrieť zo záznamu na: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14855/209658

Dňa 10.I.2020 som poskytol Denníku N nejaké informácie o príčinách rekordných požiarov v Austrálii. Časť z toho zverejnil Denník N v článku: https://dennikn.sk/1710492/poziare-v-australii-suvisia-aj-s-klimatickou-zmenou-zivlu-uz-podlahla-miliarda-zvierat/?ref=list

Dňa 18.XII.2019 som poskytol rozhovor denníku Hospodárske noviny o tohtoročnej zime. Časť z neho uverejnil denník dňa 20.XII.2019:  https://science.hnonline.sk/klima-a-fyzika/2060635-klimatolog-december-sa-priblizil-k-teplotnym-rekordom

Dňa 18.XI.2019 som sa zúčastnil s 20-minútovou prednáškou na medzinárodnej konferencii energetikov v Modre Harmónii, televízia TA3 priniesla o tom krátku informáciu 23.XI. v Hlavných správach:  https://www.ta3.com/clanok/1169912/hlavne-spravy-z-23-novembra.html

2.XI.2019 ma opäť pozvali do redakcie televízie Hospodárskych novín, kde som počas 24 minút diskutoval s moderátorkou o počasí v najbližšej zime, o klimatickej zmene a o potrebných opatreniach na spomalenie klimatickej zmeny. V rozhovore vznikla jedna chyba - správne je to tak, že po výbuchu supervulkánov a po páde asteroidov sa, samozrejme, najprv výrazne ochladilo v dôsledku zakalenia atmosféry a odrazu slnečného žiarenia a až potom sa mohlo otepliť, ak sa do atmosféry dostalo veľké množstvo CO2 a metánu (hlavne z morského dna a permafrostu).

https://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/2470b7bc-f680-4d20-a950-97771ba0cc8e/tuha-zima-ci-len-obcasna-clapkanica-klimatolog-vysvetlil-co-nas-caka

Slovenský rozhlas ma pozval do relácie Nočná pyramída dňa 2.X.2019 v čase od 22.20 do 24.00 h. Témou rozhovoru v priamom prenose bola predovšetkým klimatická zmena, možné riziká z toho vyplývajúce a možné riešenia (moderátorka K. Martinová): https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11436/1206067 

Dňa 27.IX.2019 som poskytol rozhovor Slovenskej televízii o podstate študentských protestných akcií za spomalenie klimatickej zmeny. Časť z tohoto rozhovoru zverejnila STV1 v Televíznych novinách o 19.00 dňa 29.IX.2019

Dňa 25.IX.2019 som bol v TV diskusii n TA3 v relácii Téma o "Klimatickej zmene a priemysle" asi 35 minút spolu s (bez titulov) europoslancom Martinom Hojsíkom, viceprezidentom AZZZ Rastislavom Machunkom a čestným prezidentom ZAP SR Jozefom Uhríkom. Sledujte to od 25 minúty (predtým bola parlamentná politika):   https://www.ta3.com/clanok/1165294/caputovej-zoznam-je-kompletny-klimaticky-summit-a-priemysel.html?fbclid=IwAR1OSqcxds9ppuG4xQdHC5ksnw5xXVT01Q4pwZ5actg2ptzq24rwCNduNK8

Dňa 20.IX.2019 som sa zúčastnil na protestnej akcii mladých ľudí za riešenie problému "Klimatická zmena". Všimol si ma tam redaktor internetových novín aktuality.sk a urobil so mnou rozhovor. https://www.aktuality.sk/clanok/725618/chcu-menit-system-a-nie-klimu-podcast-o-dnesnych-protestoch/. Informáciu o tomto proteste priniesol aj portál teraz.sk, aj s mojim komentárom k problému redukcie emisie oxidu uhličitého: https://www.teraz.sk/najnovsie/komentar-m-kopcsaya-co-by-sa-dialo/419652-clanok.html?fbclid=IwAR25vUflc4yVxGR228uIL1c4KlvDF4vH4oJbyC_Jof3G51VX3iuRVYgJMoA

Dňa 18.VIII.2019 som poskytol rozhovor Denníku N o rekordne teplom Júli 2019 na celej Zemi v priemere a o dezinformáciách o klimatickej zmene šíriacich sa na internete. Časť z tohoto rozhovoru uverejnil Denník N na: https://dennikn.sk/1557758/vacsina-videi-o-klimatickej-zmene-na-youtube-hlasa-pseudovedu-a-konspiracne-teorie/?ref=list

Piatkové vydanie denníka SME z 9.VIII.2019 je venované "Klimatickej zmene". Teda nie celé, je tam niekoľko článkov na túto tému a celá titulná strana (do niektorých článkov som prispel aj ja svojimi vyjadreniami alebo posudzovaním textov).

Dňa 5.VIII,2019 bola zverejnená na portáli denníka SME časť rozhovoru, ktorý som poskytol SME o opatreniach na zmiernenie globálnej klimatickej zmeny: https://tech.sme.sk/c/22179115/ako-mozete-bojovat-vy-sami-proti-klimatickej-zmene-radia-slovenski-vedci.html

Dňa 8.VII.2019 zverejnili internetové noviny hlavné.sk podstatnú časť rozhovoru so mnou o Klimatickej zmene, o možných dôsledkoch a riešeniach:  https://hlavne.sk/domace/klimatolog-lapin-jun-bol-rekordne-horuci-ocakavame-dalsie-oteplovanie-klimy/ 

Trochu som sa opäť rozhovoril o klimatickej zmene, o možných dôsledkoch a potrebných riešeniach. Redaktor Aktuality.sk bol pri tom a tak to dal všetko 3.VII.2019 na web:  https://www.aktuality.sk/clanok/706031/klimatolog-lapin-bude-este-teplejsie-a-sposobi-to-trvalu-migracnu-krizu/

Dňa 24.V.2019 ma pozvala redakcia HN na diskusiu o možných dôsledkoch klimatickej zmeny a o potrebných opatreniach na spomalenie klimatickej zmeny. 19-minútový záznam z diskusie je na adrese (titulok je ale opäť nepresný, pestovanie ryže prispieva viac ako chov hovädzieho dobytka len k emisii skleníkových plynov do atmosféry, hlavne metánu): https://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/aad15911-cf18-41ab-bf41-284c6fd845c9/pestovanie-ryze-prispieva-k-znecistovaniu-ovzdusia-viac-ako-chov-dobytka-hovori-klimatolog

Dňa 23.V.2019 sa telefonicky spojila so mnou redakcia SRO1, aby som diskutoval v relácii "Z prvej ruky" o klimatickej zmene približen počas 25 minút (išlo hlavne o to, že Slovensko si dalo slabé ciele v plánoch na zmiernenie klimatickej zmeny): http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175 

Dňa 20.V.2019 som poskytol denníku N doplnkové informácie o zvyšovaní hladiny svetového oceánu vplyvom klimatickej zmeny. Časť z toho je zverejnená v článku od 22.V.2019: https://dennikn.sk/1474993/narast-hladiny-mori-o-dva-metre-do-roku-2100-by-si-vyziadal-presidlenie-okolo-200-milionov-ludi/?ref=list 

Dňa 16.V.2019 som poskytol doplňujúce informácie denníku Hospodárske noviny o stave a vývoji koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme. Celý článok si môžete prečítať na: https://science.hnonline.sk/klima-a-fyzika/1942327-ludstvo-taky-vzduch-este-nikdy-nedychalo-oxid-uhlicity-na-historickom-maxime 

Dňa 10.V.2019 ma pozvala redakcia denníka SME na diskusiu o klimatickej zmene, možných dôsledkoch a riešeniach, celé 35-minútové video z tejto diskusie s redaktorkou Z. M. Hanzelovou je na stránke SME od 13.V.209: https://video.sme.sk/c/22119101/klimatolog-lapin-nase-deti-budu-zit-na-inom-slovensku.html 

Od 25.IV.2019 je v predaji odborný časopis Naše poľovníctvo 5/2019, v ktorom mám 3-stranový článok s prehľadom počasia v roku 2018 a chladnom polroku 2018/2019. Zároveň je tam aj výhľad na počasie v teplom polroku 2019 a analýza podmienok sucha na Slovensku. Viac o časopise nájdete na stránke: http://www.nasepolovnictvo.sk/ 

Dňa 8.IV.2019 som nahovoril asi 18-minutový rozhovor v TV Hospodárskych novín o suchu, náhlych povodniach a aj o klimatickej zmene a možných dôsledkoch. Na stránke HNONLINE bol tento rozhovor zverejnený až 22.IV.2019, vidieť a počuť ho môžete na: https://slovensko.hnonline.sk/1924759-klimatolog-caka-nas-historicky-jedno-z-najteplejsich-liet-musime-sa-pripravit-na-sucho?fbclid=IwAR2ZBPmdHopdttENxBnx9EjBvbDZ7DnWm95xtUO09hymCF3gmFxwT6lsLHM

Dňa 22.II.2019 bola publikovaná 6-stranová príloha denníka Hospodárske noviny Focus s názvom "Hrozba: zima, úpek, sucho, záplavy", je teda venovaná hlavne problému klimatickej zmeny a jej dôsledkom. Redakcii HN som poskytol aj ja nejaké podklady a som v článkoch aj citovaný. Žiaľ, nedostal som na autorizáciu konečnú verziu článkov a infografiky, preto nezodpovedám za nepresnosti, ktoré sa v článkoch vyskytujú.

Dňa 11.II.2019 som bol na pozvanie TV TA3 v 20-minútovej diskusii o počasí v roku 2018 na Slovensku a inde na svete ako aj o klimatickej zmene a možných dôsledkoch v relácii ŠTÚDIO TA3:  https://www.ta3.com/clanok/1148053/studio-ta3-m-lapin-o-roku-2018-z-pohladu-klimatologie.html?fbclid=IwAR1WnZj2FNSU5pfsRqEKA19INTbpi6gIIjQqetwjJ6mhM_g5Ddv6ngYSyfQ

Ešte ma pozvali do TASR a 24.I.2019 pripravili so mnou rozhovor v trvaní 31 minút o rôznych problémoch súvisiacich s počasím v roku 2018 a s klimatickou zmenou všeobecne (video sa dá spustiť kliknutím na 2. obrázok v texte): http://www.teraz.sk/magazin/cierny-scenar-sa-naplna-otepluje/374646-clanok.html

Dňa 17.I.2019 ma pozvali do TV Hospodárskych novín, kde som asi v 24 minútovej relácii pohovoril čosi o snehovej kalamite, ale aj o klimatickej zmene a možných riešeniach: https://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/c4344da0-7003-4bbb-8fd9-b905075b1137/klimatolog-lapin-o-kalamite-moze-sa-stat-ze-na-vacsine-slovenska-bude-podnormalne-mnozstvo-snehu

Dňa 18.XII.2018 zverejnil denník Hospodárske noviny v prílohe AGRO môj 5-stranový článok "Sucho, jeho príčiny a dôsledky, vývoj do roku 2100". Článok nie je k dispozícii na internete.

Dňa 15.XII.2018 zverejnil denník Pravda časť rozhovoru, ktorý som poskytol redaktorom Pravdy ešte pred konaním Klimatickej konferencie COP24 v Katoviciach> https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/495317-menej-snehu-dlhe-horucavy-sucho-a-privalove-dazde/

Dňa 30.XI.2018 som poskytol TASR rozhovor na tému Klimatická zmena a rokovanie 24. Konferencie OSN o klimatickej zmene. Časť z tohoto rozhovoru je zverejnená na: http://www.teraz.sk/najnovsie/november-i-jesen-boli-nadpriemerne-tepl/364620-clanok.html

Denníku SME som poskytol rozhovor na tému "Klimatická zmena a stabilizácia globálneho otepľovania na úrovni pod 1,5 °C v porovnaní s obdobím 1851-1900", redaktor R. Kotian. Dvojstranový článok na túto tému bol zverejnený v denníku SME 16.XI.2018

Dňa 2.XI.2018 som poskytol rozhovor denníku SME o mimoriadnom počasí koncom Októbra 2018. Časť z neho je uverejnená v článku:  https://domov.sme.sk/c/20951588/slovensko-zazilo-piaty-najteplejsi-oktober-a-teplo-bude-pokracovat.html

Dňa 10.X.2018 som poskytol denníku Pravda pár informácií ohľadom možných dôsledkov klimatickej zmeny, ak sa nedodrží odporúčanie IPCC  na stabilizáciu globálneho otepľovania na úrovni 1,5 °C. Časť z týchto informácií uviedla Pravda v článku:  https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/487948-klima-v-zajati-konzumu/

Dňa 9.X.2018 ma pozvali do relácie RTVS STV2 "Správy a komentáre" na diskusiu o novej správe IPCC ohľadom stabilizácie globálnej teploty na úrovni 1,5 °C nad priemerom z obdobia 1850-2000 (od 5.30 minúty): https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13011/169328#344 

Dňa 9.X.2018 ma pozvala televízia TA3, kde som v relácii Štúdio TA3 hovoril o rizikách globálneho otepľovania a o záveroch zasadania IPCC 6.X.2018 v Južnej Kórei: https://www.ta3.com/clanok/1138251/studio-ta3-klimatolog-m-lapin-o-hrozbe-globalneho-oteplovania.html

Na požiadanie denníka Pravda som spracoval 16.IX.2018 predbežné zhodnotenie letného počasia v roku 2018:  https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/484487-nekonecne-dlhe-leto/ Konečné zhodnotenie bude možné urobiť až po revízii nameraných údajov v SHMÚ.

Dňa 11.IX.2018 som sa na pozvanie RTVS zúčastnil TV diskusie "S Havranom" o klimatickej zmene a možných dôsledkoch na kanáli STV2 v trvaní 70 minút. Na diskusii sa zúčasnili ešte kolegovia Jozef Pecho z SHMÚ a Alexander Áč z AV ČR: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13042/166948

Dňa 4.IX.2018 ma pozvali aj na debatu v Slovenskom rozhlase 1 v relácii Z prvej ruky o Vplyveotepľovania klímy na biodiverzitu a iné dôsledky v trvaní 27 minút: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/986768

Dňa 4.IX.2018 ma pozvali na 50 minútovú debatu do TV TA3 v relácii Téma dňa o suchu a horúcom lete. Môžete si ju pozrieť na stránke: https://www.ta3.com/clanok/1135181/co-pride-po-extremnom-lete.html

Dňa 28.VIII.2018 ma pozvali do TV Hospodárskych novín a 22 minút som pohovoril niečo o počasí v lete a teplom polroku 2018, ale tiež aj o klimatickej zmene a súvislostiach: https://science.hnonline.sk/klima-a-fyzika/1800691-aj-september-by-mal-byt-mimoriadne-teply-s-ochladenim-neratajte-hovori-klimatolog

Dňa 24.VIII.2018 som poskytol rozhovor denníku SME na tému náhle ochladenie počasia. Časť z rozhovoru je zverejnená v sobotnom vydaní SME ako aj na stránke:  https://domov.sme.sk/c/20899578/ochladi-sa-ale-tridsiatky-sa-este-vratia.html

Dňa 17.VIII.2018 som tiež v priamom prenose z mobilu hovoril o suchu do relácie SRO1 "K veci": http://slovensko.rtvs.sk/relacie/k-veci/172480/k-veci-horucavy-ovplyvnili-aj-hladinu-dunaja

Dňa 17.VIII.2018 som poskytol portálu hlavne.sk informácie o lete 2018 a o klimatickej zmene, časť z rozhovoru je zverejnená na stránke:  https://hlavne.sk/domace/klimatolog-hodnoti-leto-2018-a-prebiehajuce-zmeny-klimy/

Dňa 2.VIII.2018 som poskytol z dovolenky telefonicky rozhovor redaktorovi Hospodárskych novín na tému Teplotne nadnormálny júl 2018 a sucho. Článok si môžete prečítať v denníku HN z 3.VIII.2018:  https://slovensko.hnonline.sk/1788413-slovensku-chybaju-vydatne-zasoby-vody

Dňa 10.VII.2018 ma pozvali do TV Hospodárskych novín, témou bolo letné počasie na Slovensku a výhľad na leto 2018: https://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/a88f93bb-e4f4-4bd1-a102-2cd158c3e511/znamy-klimatolog-prezradil-dlhodobu-predpoved-pocasia-caka-nas-rekordne-horuce-leto

Po prívalovej povodni v Bratislave dňa 6.VI.2018 som poskytol denníku HN rozhovor. Jeho skrárená verzia sa objavila na internete až 24.VI.2018:  https://science.hnonline.sk/klima-a-fyzika/1767663-bratislava-si-koleduje-o-katastrofu-varuje-klimatolog

Portálu Vyšetrenie.sk som poskytol rozhovor o rizikách spojených s búrkami a zasahom blesku. Časť z tohoto rozhovotu bola zverejnená 18.VI.2018 na:  http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1001047/1716193/Znamy-klimatolog-Milan-Lapin--Obzvlast-nebezpecne-su-dlhe-pozitivne-blesky

Denníku Pravda som poskytol rozhovor o riziku sucha na Slovensku. Časť z tohoto rozhovoru bola uverejnená v Pravde dňa 13.VI.2018:  https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/472861-je-sucho-a-ladovec-poruke-nemame-a-co-poda/

Dňa 5.VI.2018 ma pozvali do priameho vysielania TA3. V relácii Téma bolo na programe takmer hodinu poľnohospodárstvo, dotácie a klimatická zmena:   https://www.ta3.com/clanok/1129397/polnohospodarstvo-v-eu.html

Dňa 16.V.2018 som poskytol rozhovor Denníku N na tému "Aktuálne extrémy počasia a dôsledky klimatickej zmeny", časť z neho si môžete prečítať na stránke:  https://dennikn.sk/1124226/klimatolog-april-bol-o-sest-stupnov-teplejsi-ako-priemer-za-globalnym-oteplovanim-je-jednoznacne-ludska-cinnost/?ref=list od 18.V.2018 V tlačenej verzii Dennika N to vyšlo dňa 21.V.2018

Na podnet TASR som im poskytol rozhovor na tému možné dôsledky klimatickej zmeny, časť z neho bola uverejnená na stránke:  http://www.teraz.sk/najnovsie/m-lapin-migracia-do-eu-nie-je-len-dosled/324754-clanok.html 13.V.2018

Po čase som bol opäť v TV HN, 10.V.2018, a niečo som pohovoril o suchu a očakávaných scenároch klimatickej zmeny v TV Hospodárskych novín (asi 15 minút).  https://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/9c5e6b72-cefe-4978-a871-87f6d728f04f/sucho-trapi-cely-svet-na-slovensku-sa-uz-ani-neoplati-pestovat-zeleninu-hovori-klimatolog

Dňa 5.II.2018 so poskytol denníku SME rozhovor o podmienkach vpádov arktického vzduchu v severnej Amerike a v Európe. Zverejnený bol v skrátenej verzii 6.II.2018 (titulok je nezmyselný, to som ale nemohol ovplyvniť):  https://www.sme.sk/diskusie/3259914/1/26132845/Preco-na-Slovensku-nenapadnu-kazdy-rok-metre-snehu.html#26132845

Dňa 12.I.2018 ma pozvala televízia HN TV na 19-minútovú diskusiu o zimnom počasí, klimatickej zmene a extrémoch počasia: https://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/09c4260e-f9e1-414b-bf73-9e1c6a86e3e4/ak-sa-bude-dalej-oteplovat-v-tatrach-bude-coskor-klima-ako-je-dnes-v-komarne-tvrdi-znamy-klimatolog

Prispel som aj ja jedným článkom k diskusii energetikov o klimatickej zmene (XII.2017). Samozrejme, za obsah ostatných článkov nenesiem žiadnu zodpovednosť, no je zaujímavé poznať názory iných odborníkov na energetiku v súvislosti s klimatickou zmenou. https://www.seas.sk/data/publishing/395/file/epk03-2017.pdf

V XII.2017 som poskytol rozhovor novému týždenníku Téma. Rozhovor o "Vývoji snehových pomerov na Slovensku" aj s ohľadom na podmienky lyžovania vyšiel na 6 stranách v časopise Téma, číslo 1/2018, dňa 5.I.2018 (časopis nemá ešte webovú stránku) 

Dňa 28.XII.2017 odvysielala TA3 rozhovor so mnou na tému Extrémy počasia v roku 2017 a klimatická zmena v trvaní 28 minút: https://www.ta3.com/clanok/1119010/studio-ta3-m-lapin-o-klimatickych-zmenach-vo-svete.html

Dňa 16.XI.2017 som sa zúčastnil spolu s Ing. G. Fischerovou z MŽP SR na diskusii v SRO1 v priamom prenose v relácii Z prvej ruky o 12.35:  https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175 

Redaktor SME sa ma opýtal, že čo si myslím o rozdelení Česko-Slovenska pred 25 rokmi. Keďže som mal už vtedy 44 rokov, tak som mu povedal svoj názor:  https://plus.sme.sk/c/20669694/osobnosti-o-rozdeleni-cesko-slovenska-hlupost-nostalgia-aj-vyuzita-sanca.html Publikovane v SME 13.X.2017

Dňa 13.IX.2017 som bol pozvaný do TV Hospodárskych novín, kde som počas 12 minút stručne pohovoril o niektorých problémoch s hurikánmi: http://tv.hnonline.sk/kategorie/styl/5e0ff557-3e83-4585-957d-51867fd7d30a/budu-hurikany-este-extremnejsie-klimatolog-vysvetluje-preco-je-irma-unikat

Dňa 12.IX.2017 sa zúčastnili M. Lapin a P.Pecho v diskusnej relácii SRO1 "Z prvej ruky" od 12.30 do 13.00 h o hurikánoch a najmä o tých v r. 2017 v USA:  http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/749383

Druhá časť krátkej informácie (zverejnenej 8.VI.2017) z portálu SAV "Veda na dosah" z mojej prednášky na medzinárodnej konferencii v Košiciach (3.V.2017), ktorá bola publikovaná v angličtine: http://vedanadosah.cvtisr.sk/fyzikalny-mechanizmus-klimatickej-zmeny-a-jej-mozne-dosledky-2-cast

Nie som si istý, že či je to dobré riešenie, no portál SAV "Veda na dosah" sa rozhodol publikovať také nejaké skratky z mojich článkov ako zrozumiteľné informácie o klimatickej zmene (tu je prvá časť z 5.VI.2017, prednášku na túto tému som mal na medzinárodnej konferencii v Košiciach 3.V.2017):  http://vedanadosah.cvtisr.sk/fyzikalny-mechanizmus-klimatickej-zmeny-a-jej-mozne-dosledky-1-cast

Ešte jedna relácia, teraz z diele TA3, o odstúpení USA od Klimatickej dohody z Paríža, tiež 2.VI.2017:  http://www.ta3.com/clanok/1106631/studio-ta3-m-lapin-o-rozhodnuti-usa-v-otazke-klimatickej-dohody.html

Bol som pozvaný do ďalšej relácie Slovenského rozhlasu "Z prvej ruky", 2.VI.2017, kde som spolu s kolegom A. Áčom z Brna vysvetľoval naše stanovisko k odstúpenie USA od Klimatickej dohody z Paríža: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175

Niekoľko minút po vyhlásení prezidenta D. Trumpa o odstúpení od Klimatickej dohody som sa 1.VI.2017 zúčastnil v STV2 diskusie na túto tému: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11687/127352

V časopise Naše poľovníctvo 6/2017 som zverejniľ 2-stranový článok "Veľké výkyvy počasia", kde je zhodnotenie roka 2016 a chladného polroka 2016/17 ako aj výhľad na teplý polrok 2017: http://www.nasepolovnictvo.sk/junove-cislo-nase-polovnictvo-62017/

Trochu narýchlo ma pozvali do TV Hospodárskych novín, tak som odpovedal na pár otázok. Dá sa to pozerať od 22.V.2017 na: http://tv.hnonline.sk/kategorie/aktualne-videa/c3fed0b4-e10d-4db3-ba91-7d81f5fc977c/caka-nas-teple-leto-hovori-klimatolog-cim-bude-vynimocne

Dňa 27.II.2017 som poskytol informácie o klimatickej zmene pre WWF na Slovensku, časť z nich je uverejnená v ozname k Hodine Zeme na: http://slovakia.panda.org/?293610%2FChcete-podporit-myslienku-ochrany-nasej-planety-Zhasnite-svetla-a-pridajte-sa-k-nam

Dňa 6.II.2017 som poskytol telefonicky niekoľko informácií do relácie Rádia FM "Chrobák v hlave" o globálnom otepľovaní a možných dôsledkoch. Celá 2-hodinová relácia je na:  https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11292/609998

Dňa 19.I.2017 som poskytol rozhovor redaktorke denníka SME o rekordne vysokej priemernej teplote na Zemi a na severnej pologuli v r. 2016, časť z neho je uverejnená na:  http://tech.sme.sk/c/20437842/klimatolog-poprad-moze-mat-klimu-komarna.html?ref=av-center

Dňa 17.I.2017 mám vystúpenie na TA3 v priamom prenose o 21.00 až 22.00 na tému Zima 2017 v porovnaní s inými zimami spolu s ďalšími dvomi hosťami Dr. M. Jarošovou a Prof. Labašom: http://www.ta3.com/clanok/1098167/silne-mrazy-v-europe.html

Poskytol som rozhovor portálu "Energia pre vás", časť z neho je zverejnená v: http://energieprevas.sk/ochrana-klimy/14

Poskytol som rozhovor Denníku N na tému Pauza v globálnom otepľovaní po roku 1998. Časť z neho je v článku z 10.I.2017:  https://dennikn.sk/653163/klaus-zase-pochybuje-o-globalnom-oteplovani-vedci-nabadaju-aby-sme-sa-nedali-pomylit-momentalnymi-mrazmi/

Slovenskému rozhlasu som poskytol dlhší rozhovor o klimatickej zmene a možných riešeniach. Časť z neho odvysielal v dňoch 9. až 13.I.2017 v čase od 11.30 do 12.00: http://slovensko.rtvs.sk/relacie/124013/klimaticka-zmena-1-cast a ostatné na: http://slovensko.rtvs.sk/relacie/pribeh-na-tyzden

28.XII.2016 som poskytol rozhovor denníku SME na tému zimné počasie, časť z neho zverejnil SME dňa 5.I.2017: http://domov.sme.sk/c/20425495/zachranari-bojuju-s-lavinami-zima-bude-chladnejsia.html

Dňa 28.XII.2016 zverejnil Denník N časť z rozhovoru redaktora Denníka N so mnou na tému "Vývoj snehových podmienok na lyžovanie na Slovensku":  https://dennikn.sk/643844/podmienky-na-lyzovanie-su-skvele-do-100-rokov-sa-vsak-vsetko-zmeni/

Dňa 21.XII.2016 zverejnili portál Aktuality.sk rozhovor som mnou na tému "Co si želáte k Vianociam":  https://www.aktuality.sk/clanok/400964/kiez-by-politici-pochopili-co-tvori-uroven-krajiny-nazor/

Dňa 16.XII.2016 bol zverejnený v internetovej verzii a 17.XII.2016 v tlačenej verzii SME+ rozsiahlejší článok o Malej dobe ľadovej, v ktorom použila redaktorka SME viaceré informácie na základe rozhovoru so mnou:  http://plus.sme.sk/c/20410786/ochladenie-o-jeden-stupen-zabilo-v-europe-miliony-ludi.html?ref=lp_sme_splus

Dňa 8.XII.2016 vyšiel časopis (mesačník) Naša univerzita (Komenského), v ktorom mám na 34. strane celostranový autorský článok o charakteristike počasia na Vianoce:  http://uniba.sk/fileadmin/ruk/ovv/2016/161208_Decembrove_cislo_Nasej_univerzity.pdf

Dňa 26.XI.2016 vyšiel v SME článok o tzv. Vianočnom oteplení a Katarínskej pranostike:  http://plus.sme.sk/c/20393477/pranostiky-platnost-spolahlivost-funguju.html, do ktorého som poskytol redaktorke SME niekoľko odborných informácií. 

Dňa 24.XI.2016 bol uverejnený v denníku N (internetoá verzia) rozhovor so mnou na tému rekordné teplo v Arktíde v X a XI. 2016: https://dennikn.sk/615952/v-arktide-je-teplejsie-az-o-20-stupnov-suvislost-s-globalnym-oteplenim-je-jednoznacna/

Na žiadosť TV Hospodárskych novín som pohovoril čosi 9.XI. o problémoch pri plnení Parížskej dohody o klimatickej zmene po zvolení D.T. za prezidenta USA v trvaní asi 17 minút: http://tv.hnonline.sk/d0c71446-3c3c-4767-8f45-c32dea406030 

Dňa 8.XI.2016 bol publikovaný v denníku N článok : https://dennikn.sk/602719/vedec-o-dicapriovom-dokumente-o-klimatickej-zmene-je-to-kvalitny-film-aj-po-odbornej-stranke/ , do ktorého som poskytol rozhovor k filmu DiCapria o klimatickej zmene a aj článok https://dennikn.sk/602256/slovensky-klimatolog-klimaskeptici-ucelovo-zavadzaju-verejnost-a-zverejnuju-nepravdive-informacie/, ktorý vyšiel v tlačenej forme 24.XI.2016

Dňa 4.XI.2016 som v relácii SRO1 "K veci" hovoril o rizikách plnenia Parížskej dohody o klimatickej zmene, ktorá už vstúpila do platnosti podľ podmienok OSN: https://slovensko.rtvs.sk/relacie/k-veci/119791/k-veci-parizska-klimaticka-dohoda

Dňa 25.X.2016 vyšlo novembrové číslo časopisu Naše poľovníctvo, kde som na 2 stranách zhodnotil vegetačné obdobie roka 2016 a naznačil som možný vývoj počasia na severnej pologuli a v strednej Európe do jari 2017: http://www.nasepolovnictvo.sk/wp-content/uploads/2016/10/NP2016_11_01.jpg

Dňa 5.VIII.2016 som poskytol denníku N rozhovor o ovplyvňovaní počasia, najmä atmosférických zrážok a oblačnosti. Časť z uvedeného rozhovoru bola zverejnená 15.VIII.2016 v článku:  http://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/vesmir-a-zem/6354-ovladat-pocasie-uz-nevedia-len-superludia-z-komiksov

Dňa 28.VII.2016 som poskytol denníku SME na ich žiadosť telefonicky rozhovor o búrkach v roku 2016. časť z rozhovoru bola uverejnená v článku  http://domov.sme.sk/c/20226177/burky-prisli-aby-uz-zostali.html z 29.VII.2016. V článku je celkom nepresný titulok, ktorý tam dala redakcia SME a v pôvodnom článku SME nahradila obec Salka obcou Skalka.

Dňa 4.VII.2016 bol v časopise Život publikovaný článok na základe rozhovoru, ktorý som poskytol redaktorovi časopisu 24. júna 2016:  http://zivot.cas.sk/clanok/32772/caka-nas-naozaj-najteplejsie-leto-toto-nas-podla-klimatologa-pocas-prazdnin-neminie

Na požiadanie SRO1 som 29.VI.2016 v raňajšom vysielaní hovoril asi 5 minút o ozóne v atmosfére a jeho zmenách vplyvom ľudskej činnosti. Zrejme to nie je v Archíve Slovenského rozhlasu.

Na požiadanie portálu EurActiv.sk som sa 21.VI.2016 vyjadril ku kontroverznému klimaskeptikovi P.J. Michaelsovi z CATO inštitútu v USA, ktorý mal 20.VI.2016 prednášku aj v Bratislave. Skrátený záznam z môjho vyjadrenia nájdete na:  http://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/americky-vedec-prisiel-do-bratislavy-spochybnit-parizsku-dohodu-obhajuje-plyn/

Dňa 20.VI.2016 som v priamom prenose v relácii SRO 1 "Z prvej ruky, o 12.30 až 13.00 h" hovoril o dôsledkoch klimatickej zmeny v sektore poľnohospodárstva (spolu s poľnohospodárskymi odborníkmi pani Vagrovou a pánom Vargom): https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/467151

Dňa 27.V.2016 bude v TV TA3 v relácii "Rozhovory cez polnoc" od 23.15 h. beseda s Pavlom Faškom a Milanom Lapinom o klimatických zmenách, ich príčinách a možných dôsledkoch na sociálnu a ekonomickú sféru:  http://www.ta3.com/clanok/1084614/zmena-klimy-co-nas-caka.html

V časopise Naše poľovníctvo, č. 6/2016 (vyšlo 25.V.2016) je uverejnený môj autorský článok s názvom "Bude horúce leto?", kde je aj zhodnotenie roka 2015 a uplynulých sezón roka 2015 a 2016: http://www.nasepolovnictvo.sk/?p=695

Poskytol som TASR, no nedočítal som sa o tom v žiadnom denníku, zverejnené to bolo asi iba tu: http://www.info.sk/sprava/98692/m-lapin-veda-ukazuje-ze-ciel-dohody-o-klime-je-zrejme-nerealny/

M. LAPIN: Veda ukazuje, že cieľ novej klimatickej dohody je zrejme nereálny 
      Bratislava 20. mája (TASR) – Cieľ novej klimatickej dohody, ktorú minulý mesiac v New Yorku podpísali predstavitelia viac ako 171 krajín sveta, je zrejme nedosiahnuteľný. Skonštatoval to popredný slovenský klimatológ Milan Lapin.
      Politici, medzi nimi i prezident SR Andrej Kiska, potvrdili 22. apríla závery dohody z 21. Konferencie OSN o klimatickej zmene v Paríži. Konečným cieľom je dosiahnuť zníženie celosvetovej emisie skleníkových plynov tak, aby globálne oteplenie vplyvom klimatickej zmeny nepresiahlo do roku 2100 dva stupne Celzia (prípadne menej ako 1,5 °C) v porovnaní s dobou pred priemyselnou revolúciou.
      "Podľa doterajšieho stavu vedeckých poznatkov je to zrejme cieľ nereálny, lebo už v súčasnosti predstavuje globálne oteplenie vplyvom klimatickej zmeny viac ako jeden stupeň Celzia," uviedol na margo tohto cieľa Lapin. 
      Profesor Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave si myslí, že sa zrejme podarí dosiahnuť, aby túto dohodu ratifikovali parlamenty 55 krajín s aspoň 55-percentným podielom globálnej emisie skleníkových plynov. Stále sa však podľa neho čaká na konkrétne záväzky dôležitých krajín pri znižovaní emisie skleníkových plynov a na sankcie v prípade ich nedodržania.
      "Ako sme si už pri všetkých vyhláseniach politikov zvykli, dôležité budú činy a nie rétorika počas podpisu dohody," zdôraznil Lapin. "Ak sa nový prezident USA rozhodne, že dohody z Paríža a New Yorku nie sú pre neho a jeho vládu záväzné, začnú problémy," upozornil. 
      Nasledovať môže podobná reakcia Číny, Ruska a iných krajín s veľkou emisiou skleníkových plynov. "Potom sa bude zrejme znovu čakať na ďalšie silnejšie ElNiňo, keď sa opäť dosiahnu neobvyklé rekordy globálnej teploty. Kolotoč politických rokovaní sa zopakuje," vykreslil možný negatívny scenár.
      Otázka podľa klimatológa stojí tak, že čo sa stane, ak sa uvedený cieľ nepodarí splniť a globálne oteplenie bude väčšie ako dva stupne Celzia. "Modelové výpočty naznačujú, že v tom prípade bude oteplenie v strednej Európe väčšie ako o tri stupne Celzia, pričom už teraz sú to dva stupne Celzia, čo je normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou," pripomenul.
      V Arktíde sa môže otepliť viac ako o sedem stupňov Celzia (teraz je 3 °C). Povrch oceánu okolo Antarktídy, na severe Atlantiku a Pacifiku sa ale oteplí aj v tom prípade iba nepatrne, opísal ďalej Lapin. "To spôsobí zmenu cirkulácie oceánov a atmosféry tak, že sa naruší doterajší režim atmosférických zrážok na Zemi, predovšetkým v tropickom pásme a v okolí polárnej frontálnej zóny, teda aj v celej Európe," varuje.
      Takýto priebeh klimatickej zmeny sa zjednodušene dá charakterizovať tak, že tam, kde sa doteraz vyskytovalo sucho, bude sucho častejšie a ničivejšie a tam, kde sa doteraz vyskytovali prívalové alebo dlhotrvajúce dažde, budú zrážkové úhrny vyššie, priblížil Lapin. "Týka sa to aj Slovenska, pričom suchom bude postihovaná najmä južná polovica. Zimné zrážky budú u nás asi o 20 percent vyššie ako v minulosti, no do výšky 800 m budú prevažne dažďové," zhrnul možné dôsledky pre Slovensko.
      Nemenej závažným problémom je migrácia ľudí z oblastí postihnutých nepriazňou klimatickej zmeny, upozornil klimatológ s tým, že v súčasnosti také riziko ohrozuje asi miliardu ľudí a dvesto miliónov z nich sa už pokúsilo migrovať do nových regiónov. "Počet ohrozených ľudí sa bude zvyšovať. V pásme, kde sa striedajú obdobia sucha a obdobia dažďov žije teraz asi päť miliárd ľudí, pričom je zrejmé, že ich počet sa bude rýchlo zväčšovať, lebo ide prevažne o rozvojové krajiny," doplnil Milan Lapin.

Ak si kúpite týždenník Život, č. 18. (7.V.2016), tak nájdete v ňom 4-stranový rozhovor so mnou o problematike migrácie obyvateľov z ohrozených regiónov v súvislosti s klimatickou zmenou. V archíve Života ale asi nebude plný text článku: http://zivot.cas.sk/archiv-vydani/2016/18 Tak nakoniec, plný text článku je na: http://zivot.cas.sk/clanok/32144/klimatolog-lapin-terajsia-utecenecka-vlna-je-len-zlomok-to-najhorsie-pride-so-zmenou-klimy

Dňa 22.IV.2016 som v relácii SRO 1 "K veci" hovoril v priamom prenose o problémoch súvisiacich s záväzkom OSN udržať globálne oteplenie na úrovni pod 2 °C, ktorý podpísalo 170 hláv štátov v New Yorku 22. IV.2016:  http://slovensko.rtvs.sk/relacie/k-veci/105387/k-veci-historicka-dohoda-o-boji-proti-klimatickym-zmenam

Dňa 1.III.2016 som sa zúčastnil v NU-Spirit Clube debaty v rámci akcie Science na N-tú o súvislosti klimatickej zmeny a rozširovania mikroorganizmov. Záznam z diskusie si môžete pozrieť na: https://www.youtube.com/watch?v=8V0h23JUnvQ

Od 7.3.2016 je na webovej stránke asi 30 minútový rozhovor o mnou o klimatickej zmene a možných dôsledkoch, ktorý bude vysielať TV Bratislava vo viacerých reprízach:  http://www.tvba.sk/home/zmena-klimy-pise-katastroficky-scenar-pre-ludstvo-/

Dňa 3.III.2016 som poskytol portálu Aktualne.sk telefonicky informácie o príčinách ľadových povodní. Časť z rozhovoru je zverejnená na:  http://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/sestdesiat-rokov-od-ladovej-povodne-zamrznuty-dunaj-rozbijali-bombami.html

Dňa 23.II.2016 som poskytol rozhovor redaktorke portálu N science.sk, podstatné časti z neho sú zverejnené na stránke: http://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/ziva-priroda-a-chemicke-vedy/biologia-a-chemia/6178-proti-infekcnym-ochoreniam-nam-stiplave-jedla-nepomozu 

Dňa 21.I.2016 som poskytol rozhovor denníku Pravda na tému "Globálne najteplejší rok 2015 a ako sa prejavil na Slovensku". Článok bol v Pravde zverejnený 22.I.2016 spolu s ďalšími 2 článkami na tému "Dôsledky klimatickej zmeny".  http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380804-lapin-rok-2015-bol-druhym-najteplejsim-na-slovensku/

Literárny týždenník, 1-2, 2016, uverejnil niekoľko článkov o klimatickej zmene, medzi nimi aj celostranový článok o adaptácii na klimatickú zmenu ako autorizovaný rozhovor redaktorky T. Jaglovej so mnou. Žiaľ, nie je k dispozícii webová stránka s celým textom článkov. http://www.literarny-tyzdennik.sk/products/literarny-tyzdennik-1-2-2016/

23.XII.2015 ma celkom neočakávane pozvala internetová televízia Hospodárskych novím na rozhovor. Asi 17-minútovú reláciu o klimatickej zmene a adaptačných opatreniach si môžete pozrieť tu:  http://tv.hnonline.sk/aktualne-videa-141/musime-sa-pripravit-na-pocasie-ako-maju-v-milane-1028435

Dňa 14.XII.2015 som mal v TA3 asi 20-minútové vystúpenie naživo v relácii Téma dňa k problému Výsledky konferencie o zmene klímy COP21, sledujte od 20.22 hodiny na:  http://www.ta3.com/clanok/1074562/basa-za-nenarodenych-uspech-z-pariza.html

Dňa 11.XII.2015 som naživo rozprával v Slovenskom rozhlase 1 po zprávach o 18.35 na tému Konferencia o zmene klímy COP21 asi 5 minút a 12.XII.2015 v TA3 o 19.17 tiež asi 5 minút.

Dňa 23.XI.2015 uviedol denník SME moje vyjadrenie ohľadom zimy 2015/2016 v článku: http://ekonomika.sme.sk/c/8080127/tepla-zima-by-mala-priniest-mestam-ci-domacnostiam-setrenie.html?ref=trz Chcem týmto zdôrazniť, že pre denník SME som neposkytol žiadne informácie na túto tému a s uvedeným textom nesúhlasím. Po mojej sťažnosti SME upravilo internetovú verziu článku s tým, že to prevzalo od TASR. pravda je ale taká, že ja som ani TASR nedával žiadnu informáciu a redaktorka SME to aj tak nesprávne interpretovala.

Dňa 11.XI.2015 som bol v priamom prenose v TA3 v relácii Hosť v štúdiu od 19.20 do asi 19.40 v rozhovore na tému "Klimatická konferencia OSN v Paríži, COP21":  http://www.ta3.com/clanok/1072654/host-v-studiu-m-lapin-o-klimatickych-zmenach.html

Dňa 11.XI.2015 som poskytol rozhovor denníku N o novembrovom počasí a globálnom otepľovaní, časť z neho je zverejnená v článku na:  https://dennikn.sk/292423/tohtorocna-zima-mierne-tepla-az-tepla-normalnym-mnozstvom-zrazok/

Dňa 20.X.2015 zverejnil portál Živice "Čierna labuť" článok "Sýrski utečenci je len začiatok", do ktorého som prispel aj ja poskytnutím základných informácií o klimatickej zmene: http://ciernalabut.sk/226/syrski-utecenci-su-len-zaciatok/

Dňa 3.10.2015 odznela v hlavných správach STV1 o 19.00 h obsiahla informácia o konaní Francúzsko-Slovenského seminára o klimatických zmenách v SHMÚ, v relácii STV1 som mal 3 krátke vstupy o možných zmenách klímy na Slovensku, hlavne o extrémoch počasia.

Dňa 16.VIII.2015 zverejnil denník Pravda skrátený záznam rozhovoru so mnou na tému Intenzívne zrážky a vlna horúčav: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/364692-klimatolog-na-silnych-burkach-sa-podielali-aj-horucavy/, zverejnil tiež krátku informáciu, ktorú som poskytol redakcii Pravda v súvislosti s ovplyvňovaním búrok zvukovými vlnami: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/364741-odhana-protiladovcove-delo-z-veseleho-aj-dazd/

Dňa 12.VIII.2015 som v priamom prenose v televízii TA3 hovoril telefonicky o 20.40 asi 5 minút o mimoriadnej vlne horúčav v Európe.

Dňa 10.VIII.2015 zverejnil denník Hospodárske noviny článok o Dôsledkoch klimatickej zmeny na základe rozhovoru redaktora HN so mnou http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/menime-sa-na-stredomorie-s-horucou-a-suchou-klimou-873692

Dňa 5.VIII.2015 odvysielal Slovenský rozhlas v relácii Z prvej ruky o 18.25 asi 5-minútový rozhovor so mnou na tému "Možný vplyv ťažby fosílnych palív v Arktíde na globálnu klímu".

Dňa 27.VII.2015 zverejnila Pravda rozsiahly článok o Klimatickej zmene na základe rozhovoru so mnou začiatkom júla 2015: http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/362736-kopme-si-kazdy-na-vlastnom-piesocku-a-nezostane-nic-len-prach/

Dňa 20.VII.2015 zverejnil portál aktuality.sk článok o dôsledkoch klimatickej zmeny na základe rozhovoru so mnou: http://www.aktuality.sk/clanok/300003/klimatolog-pripravme-sa-na-tornada-a-novy-hmyz/

Dňa 18.VII.2015 zverejnil týždenník Plus 7dní 3-stranový článok o klimatickej zmene na základe autorizovaného textu rozhovoru so mnou: http://www.pluska.sk/plus-7-dni/rozhovory/oteplenie-klimy-moze-priniest-aj-vojnu-sokuje-klimatolog-lapin.html

Dňa 16.VII.2015 zverejnil Denník N článok o Klíme miest na základe rozhovoru so mnou: https://dennikn.sk/189262/mesta-su-teplejsie-aj-o-desat-stupnov-pritahuju-burky-zachranit-nas-mozu-stromy/

Dňa 26.IV.2015 bol na aktualne.sk zverejnený skrátený záznam rozhovoru redaktora so mnou na tému "Možné dôsledky rýchlej klimatickej zmeny": http://aktualne.atlas.sk/oteplovanie-nam-prinesie-viacere-katastrofy-pociti-to-priroda-aj-nase-penazenky/slovensko/spolocnost/ 

Dňa 10.IV.2015 bol zverejnený na YouTube 5 min. rozhovor o klimatickej zmene, ktorý som pri príležitosti konania Summitu o klimatickej zmene v Paríži (COP21) poskytol Veľvyslanectu Francúzska v Bratislave: https://www.youtube.com/watch?v=e2OvEhYU1tI

Dňa 24.III.2015 som poskytol rozhovor redaktorke SME na tému "Zima 21014/15", nie celkom korektný text rozhovoru zverejnil denník SME na stránke (k nepresnostiam som sa vyjadril v diskusii):  http://www.sme.sk/c/7716229/klimatolog-teplych-zim-bude-viac.html

Dňa 23.III.2015 bol na internetovom portáli "Názor" zverejnený text rozhovoru redaktora portálu Igora Mešťánka so mnou na tému "Klimatická zmena": http://www.nazor.info/do-roku-2100-budu-zmeny-klimy-na-zemi-dominantne-ovplyvnovane-cinnostou-cloveka/#more-236

Dňa 7.III.2015 zverejnil denník Pravda, aj na stránke:  http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/347824-aka-bude-jar-pripravte-si-slnecne-okuliare-aj-zimniky/  časť z môjho výhľadu počasia na jar 2015 (III-V) na základe textu uvedeného na stránke:  https://milanlapin.estranky.sk/clanky/vyhlad-pocasia-na-najblizsiu-sezonu.html

21.I.2015 zverejnil časopis Račan rozhovor redaktora I. Božíka so mnou na tému aktuálne počasie a klimatické zmeny, WEB: http://ivan-brozik.racan.sk/2015/01/stale-mame-jar-aj-jesen.html

Dňa 19.I.2015 som poskytol rozhovor denníku N k rekordne teplému roku 2014, ktorého časť je zverejnená na stránke: https://dennikn.sk/29340/v-poprade-bude-konca-storocia-teplo-ako-v-dnesnom-komarne/

Dňa 31.XII.2014 uverejnila PRAVDA moje vyjadrenie v ankete "Aký bude rok 2015?", venoval som ho hlavne zlepšeniu politickej a spoločenskej situácie ako aj riešeniu problému "Klimatická zmena" na celosvetovej úrovni.

Dňa 17.XII.2014 som poskytol Slovenskému rozhlasu rozhovor na témy Vianočné oteplenie, Výhľad počasia na zimu 2014/15 a Globálne otepľovanie. Záznam bude odvysielaný priebežne v rôznych reláciách.

Dňa 17.XII.2014 uverejnil TREND článok o "Vianočnom oteplení" a ďalších súvislostiach  http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-50/honba-za-stratenym-carom-vianoc.html založený na rozhovore, ktorý som poskytol redaktorovi J. Kováčovi., článok bol v pozmenenej forme uvedený ešte raz 24.XII.2014

Dňa 23.XI.2014 zverejnil denník SME informáciu o tom, že rok 2014 bude pravdepodobne globálne najteplejším v histórii meteoologických meraní:  http://tech.sme.sk/c/7505790/vedci-rok-2014-moze-byt-najteplejsim-v-historii-merani.html, keďže sa mi zdala informácia neúplná, niečo som tam v diskusii doplnil.

Dňa 27.X.2014 som v relácii SRO1 "Príbeh na týždeň" hovoril o jesennom počasí: WEB 

Dňa 23.IX.2014 som na žiadosť STV2 v relácii Správy a komentáre o 21.05 h v priamom prenose telefonicky vysvetlil ako sa menia klimatické pomery na Slovensku a aké riziká z toho vyplývajú WEB.
Dňa 22.IX.2014 som bol na pozvanie TV TA3 v relácii 24 hodín vo svete v 20-minútovom rozhovore v priamom prenose o problémoch súvisiacich s konferenciou OSN o klimatických zmenách 23.IX.2014 v New Yorku WEB.
Dňa 12.IX.2014 som v priamom prenose odpovedal v relácii SRO K veci na otázky týkajúpce sa stabilizácie ozónovej vrstvy v stratosfére a rekordne vysokej koncentrácie CO2 v atmosfére WEB. Časť z uvedeného rozhovoru bola odvysielaná v SRO aj 13.IX.2014 v spravodajstve.
Dňa 7.VIII.2014 zverejnila PRAVDA môj autorský článok "Zvykajme si na inú klímu", kde je zhodnotený priebeh počasia za posledné roky na Slovensku WEB.
Dňa 5.VIII.2014 som poskytol TASR na ich žiadosť informáciu o príčinách vysokých úhrnov zrážok a veľkého počtu búrkových dní na Slovensku v lete 2014. Táto informácia bola v redukovanej forme prezentovaná 6.VIII.2014 na WEB:
Dňa 14.VI.2014 bol uverejnený v SME článok "Vody máme dosť, spotreba klesá..." WEB, v ktorom je uvedená časť môjho rozhovoru s redaktorkou SME (ide o to, že v súvislosti s dôsledkami klimatickej zmeny sú ohrozené vodné zdroje na značnej časti Slovenska s výnimkou severu SR a územia v blízkosti Dunaja).
Dňa 10.VI.2014 som poskytol rozhovor Slovenskému rozhlasu na tému "Zásoby pitnej vody na Slovensku a zmeny klímy". Časť z tohoto rozhovoru bola odvysielaná v Rádiožurnále o 12.00 h 10.VI.2014. Ide o to, že v súvislosti s očakávaným oteplením klímy sa predpokladá častejší výskyt a dlhšie trvanie sucha v budúcnosti WEB
V júnovom čísle (6/2014) časopisu Naše poľovníctvo som publikoval na žiadosť redakcie 2-stranový článok s názvom "Bude rok 2014 najteplejší v histórii meteorologických meraní?": http://www.nasepolovnictvo.sk/  WEB

Dňa 26.III. som poskytol rozhovor SRO do relácie "K veci" v súvislosti so stratégiou adaptačných opatrení na zmenu klímy, ktorú prijala Vláda SR WEB

Dňa 25.III.2014 som poskytol rozhovor pre aktualne.sk, časť z neho bola uverejnená v článku WEB

Dňa 31.I.2014 som sa zúčastnil, spolu s Dr. Faškom z SHMÚ, na 70-minútových online "Rozhovoroch cez polnoc" na tému "globálne otepľovanie a extrémy počasia" v TA3 WEB

Dňa 22.1.2014 boli v časopise TREND zverejnené moje odpovede na niekoľko otázok redaktora D. Orfánusa v súvislosti s možnými dôsledkami globálneho otepľovania a väčšej premenlivosti počasia a klímy v rôznych sektoroch.

Dňa 13.I.2014 som odpovedal v online diskusii na 46 otázok čitateľov Aktuálne.sk, odpovede sú na: WEB

Dňa 11.I.2014 som v relácii STV1 "Televízne noviny" odpovedal na otázku "Prečo a ako je v poslednom období u nás teplo"

Dňa 8.I.2014 som v priamom prenose TV TA3, relácia Téma dňa: WEB, informoval o príčinách teplej zimy v Európe a studeného počasia v Amerike.

V médiách sa teraz často objavujú informácie o mimoriadne studenom počasí v Kanade a USA, napríklad v SME 5.I.2014, k tomu som napísal nasledujúce vyjadrenie: V médiách sa často objavujú informácie, že sa niekde namerala teplota vzduchu -30 °C alebo aj pod -40 °C. Iba zriedka sa ale uvádza, že v akom je takáto teplota vzťahu k dlhodobému priemeru v danej oblasti. Napríklad na sibírskej stanici Verchojansk je januárový dlhodobý priemer teploty -50 °C, je teda logické, že sa tam často vyskytuje teplota aj pod -50 °C. Na nasledujúcich obrázkoch vidíme očakávané priemery teploty vzduchu v Kanade a na severe USA v nasledujúcich 7 a 14 dňoch: OBRÁZKY na konci. Aj keď tam bude priemerná teplota vzduchu za 7 dní na veľkej časti Kanady pod -20 °C, tak na spodnom obrázku vidíme, že tam bude vlastne ešte o niečo teplejšie ako dlhodobý priemer. Výrazne podnormálne priemery teploty vzduchu sú teraz len na malej časti severu USA. Rovnako je problematické uvádzanie tzv. pocitovej teploty, ide o akýsi subjektívny dojem z teplotných podmienok (nie o fyzikálnu veličinu teplota vzduchu) a pocitová teplota by sa mala uvádzať vždy len ako doplnok k skutočne nameranej teplote (teda nie samostatne).

V SME bol uverejnený 3.I.2014 článok WEB, kde som sa vyjadril aj k publikovaným teplejším scenárom zmeny klímy v časopise NATURE

Viaceré médiá zverejnili "senzačnú správu" NASA o nameraní rekordne nízkej teploty v Antarktíde (-93 °C). U nás napríklad SME v článku: WEB. K tomu som do diskusie SME napísal 11.XII.2013 takéto vyjadrenie: Už v čase keď na základni Vostok (neďaleko od nej) namerali v zime 1983 rekordnú teplotu -89,2 °C predpokladali ruskí meteorológovia, že v okolí mohla byť aj nižšia teplota, lebo sa tam nachádzajú vyvýšené plytké kotliny, ktoré sú spravidla počas polárnej noci naplnené ešte chladnejším vzduchom ako bola v okolí meteorologickej stanice. Antarktída je veľmi rozľahlá a meteorologických staníc je vo vnútrozemí iba zopár. Bolo iba otázkou času, že kedy sa podarí profesionálne odmerať nižšiu teplotu ako spomínaných -89,2 °C. Satelitné merania merajú teplotu povrchu snehu (ľadovca), čo nie je to isté ako teplota v meteorologickej búdke (2 m nad povrchom). Povrch snehu je väčšinou chladnejší o 1 až 5 °C, občas ešte viac.

Dňa 12.XI.2013 som sa v relácii Rádia Slovensko 1 "K veci" vyjadril k mimoriadnemu tajfúnu Haiyan, ktorý zasiahol Filipíny tu: WEB

V médiách sa opäť často objavuje informácia o veľkej až rekordnej rozlohe morského ľadu okolo Antarktídy, napríklad na WEB.

K tomu som uviedol 11.X.2013 nasledujúce vyjadrenie: Ono je to naozaj tak, že sa v Antarktíde (na kontinente) už dlhú dobu klíma mierne otepľuje. Ide síce iba o oteplenie o nejakých 0,4 °C v priemere, no otepľuje sa nepochybne. Prečo teda pribúda plávajúci morský ľad a aj ľadovce vo väčšej nadmorskej výške. Fyzikálne je to úplne v poriadku a aj celkom ľahko vysvetliteľné. S rastom teploty vzduchu rastie v atmosfére okolo Antarktídy aj množstvo vodnej pary (najmenej o 6% na 1 °C oteplenia, pri nízkej teplote až o 10% na 1 °C oteplenia), preto tam padá aj viac zrážok na miestach kde je intenzívna cyklonálna činnosť. Vo väčšej nadmorskej výške je ale celoročne teplota hlboko pod bodom mrazu, takže ani oteplenie o 5 °C by neviedlo k padaniu tekutých zrážok, preto tam ľadovce pribúdajú. Keďže pomaly klesá objem pevninského ľadovca, tak to nemôže vzniknúť ina len tak, že sa v malej nadmorskej výške ľadovec viac topí. Vzniká tým viac máloslanej vody ako v minulosti, ktorá sa rozlieva nad teplejšiu slanú morskú vodu, lebo má nižšiu hustotu. Vzhľadom na to, že má na povrchu oceánu jednak nižšiu teplotu a aj nižšiu salinitu tak ľahšie zamrzne. To je tzv. negatívna spätná väzba otepľovania Antarktídy, ktorú klimatológovia a aj glaciológovia už dávno poznajú. Nejde teda o žiadne prekvapenie. Dodávam ešte, že zníženie salinity morskej vody o 0,02% je porovnateľné (z pohľadu hustoty vody) ako jej oteplenie o 1 °C. Morská voda má okolo Antarktídy salinitu 3,0% až 3,4% (približne 30 - 34 PSU), studená máloslaná voda pritekajúca od pobrežia Antarktídy nad okolitý oceán (so salinitou 1% až 2%) teda pláva nad morskou vodou teplejšou aj o 10 °C až kým sa nepremieša (čo závisí aj od atmosférického prúdenia okolo Antarktídy). Treba ale brať do úvahy aj fakt, že pri +4 °C má aj morská voda v malej hĺbke najväčšiu hustotu (hustota sa zmenšuje aj pri oteplení nad 4 °C a aj pri ochladení pod 4 °C).

Vložil: M. Lapin: 20.X.2013

3.X.2013 som sa spolu s Dr. Pavlom Šťastným z SHMÚ zúčastnil o 12.30 až 12.55 h na besede k výsledkom V. správy IPCC v relácii SRO1 "Z prvej ruky" WEB. Text V. správy IPCC (1. časť - Fyzikálna analýza zmien klímy) v rozsahu vyše 1000 strán je dostupný na: IPCC WG1

 

27.IX.2013 som poskytol Slovenskému rozhlasu v priamom prenose do relácie "K veci" nasledujúce informácie (zostručnené):

Otázka: Čo to znamená, že s 95% pravdepodobnosťou je za globálne otepľovanie zodpovedný človek? Odpoveď: Ide o 95% pravdepodobnosť, že v posledných desaťročiach už majú aktivity človeka väčší podiel na globálnych zmenách klímy ako prirodzené faktory (slnečná aktivita, sopečné erupcie, cirkulácia oceánov...). 

Otázka: Je pravda, že IPCC chcelo zatajiť terajšie zastavenie globálneho otepľovania? Odpoveď: V minulosti sa vyskytlo viacero prípadov keď poklesla počas niekoľkých rokov aj globálna teplota vzduchu. Teraz je to najmä preto, že od roku 1999 prevláda studená fáza javu ElNiňo s názvom LaNiňa, je nízka slnečná aktivita a aj Severopacifická dekádna oscilácia je v studenej negatívnej fáze. To kompenzuje otepľujúci vplyv zosilneného skleníkového efektu atmosféry. Akonáhle sa vyskytne silnejší jav ElNiňo globálna teplota sa zvýši o 0,2 až 0,3 °C. Klimatológov stagnácia globálnej teploty neprekvapila, možno sa s tým nevedeli zmieriť niektorí politici a podnikatelia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

Otázka: Ako sa prejaví globálne otepľovanie u nás? Odpoveď: Scenáre klimatickej zmeny predpokladajú väčšie oteplenie v Arktíde ako v trópoch a väčšie na kontinentoch ako nad oceánmi. V strednej Európe by sa malo do roku 2100 otepliť oproti normálom z obdobia 1951-1980 v priemere o 2 až 4 °C a príliš sa asi nezmenia ročné úhrny zrážok. V zime by sa ale mali úhrny zrážok  zvýšiť až o 30%, najmä na severe a v lete znížiť až o 10%, najmä na juhu Slovenska.

    

26.IX.2013 som poskytol rozhovor Slovenskému rozhlasu. Na otázku "Ako je možné vysvetliť prestávku v globálnom otepľovaní?" som odpovedal toto:

Aj globálna a aj regionálna klíma sa vyznačuje premenlivosťou teplotných pomerov, čiže nie sú vzácnosťou niekoľkoročné ochladenia a oteplenia. Spôsobené je to prirodzenými faktormi, ktoré ovplyvňujú globálnu a regionálnu teplotu vzduchu. Ide predovšetkým o striedanie javov ElNiňo a LaNiňa, ďalej o Pacifickú dekádnu osciláciu (PDO), Severoatlantickú osciláciu, zmeny slnečnej aktivity a niekoľko ďalších. V súčasnosti prevláda už od roku 1999 jav LaNiňa nad ElNiňo, slnečná aktivita je slabá a PDO je v negatívnej fáze. Za normálnych okolností by sme mali mať výrazný pokles globálnej a hemisférickej teploty vzduchu. Napriek tomu je obdobie po roku 2000 aj globálne a aj na kontinentoch severnej pologule v priemere výrazne najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní, teda od konca 18. storočia. To je s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené zosilneným skleníkovým efektom atmosféry vplyvom emisie skleníkových plynov do atmosféry zapríčinenej ľudskými aktivitami na Zemi.

12.IX.2013 som poskytol pre SME (Trenčín) rozhovor o typických prejavoch jesenného počasia. Časť tohoto rozhovoru je zverejnená na WEB od 14.IX.

2.VIII.2013 som poskytol redakcii denníka PRAVDA telefonický rozhovor na tému "Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu", časť z tohoto rozhovoru uverejnila PRAVDA 3.VIII.2013 a je aj na WEB

27.VII.2013 som poskytol Hospodárskym novinám rozhovor o tom, že prečo sa vyskytujú u nás vlny horúčav a aké to má súvislosti, 30.VII. o tom zverenil portál HNONLINE 2 články: WEB1 a WEB2

27.VII.2013 som poskytol internetovým novinám Aktuálne.sk rozhovor o tom, že prečo sa vyskytujú u nás vlny horúčav, 29.VII. o tom zverenil portál Aktuálne.sk článok: WEB1

21.VI.2013 som poskytol internetovým novinám Aktuálne.sk rozhovor o tom, že prečo sú mestá v lete teplejšie ako ich okolie (hlavne pevné povrchy) a čo sa s tým dá robiť, aby sa situácia zlepšila (WEB): http://aktualne.atlas.sk/mesta-ktore-zabetonovali-stromy-v-letnych-horucavach-trpia-viac/slovensko/spolocnost/

20.VI.2013 som poskytol v priamom prenose rozhovor televízii TA3 v relácii 24 hodín vo svete na tému "mimoriadne horúčavy v Európe" (WEB):  http://www.ta3.com/clanok/1021974/24-hodin-vo-svete-z-20-juna.html

20.VI.2013 uverejnili internetové noviny Aktuálne.sk (WEB): http://aktualne.atlas.sk/meteorologovia-su-ohrozeny-druh-nepomaha-im-ani-zmena-klimy/slovensko/lacove-pocasie/ rozhovor s Dr. M. Benkom, gen. riaditeľom SHMÚ, a Prof. M. Lapinom, garantom štúdia meteorológie a klimatológie na FMFI UK, o nedostatku VŠ absolventov meteorológie a klimatológie na Slovensku.

18.VI.2013 som poskytol rozhovor pre Rádiožurnál SRO1 s približne nasledujúcim obsahom:

Otázka: V súčasnosti prežívame neobvyklú vlnu horúčav na túto ročnú dobu, aké je vysvetlenie takého extrémneho priebehu počasia? Súvisí to nejako s globálnym otepľovaním? 

Odpoveď: Traduje sa, že po Medardovi býva u nás chladnejšie a daždivé počasie, nie je to ale celkom pravda. Až v polovici rokov od roku 1961 prekročilo denné maximum teploty vzduchu v druhej dekáde júna v Hurbanove 30 °C aspoň v jednom dni. V roku 2000 dokonca až vyše 35 °C počas dvoch dní. Od roku 2006 sme mali v každom roku v strede júna aspoň jeden tropický deň. Je síce pravda, že sa za posledných 50-60 rokov na kontinentoch severnej pologule zvýšila priemerná teplota o vyše 1,0 °C, čo zvyšuje pravdepodobnosť výskytu podobných vĺn horúčav aké prežívame v súčasnosti, no teraz ide predovšetkým o prúdenie veľmi teplého a suchého vzduchu od juhu až juhozápadu.

Otázka: Nedávno sa na internete objavila správa, že francúzski meteorológovia predpovedajú pre tento rok najchladnejšie leto za posledných 200 rokov.

Odpoveď:  K tomuto problému som sa už v médiách viackrát od konca mája vyjadril. Predovšetkým to nebola predpoveď francúzskych meteorológov, ide iba o mediálnu dezinformáciu, táto predpoveď sa nezakladá na reálne existujúcich predpokladoch. Modelové prognózy signalizujú pre Európu leto blízke dlhodobému priemeru až teplotne nadnormálne. Teplotne podnormálne leto má malú pravdepodobnosť a keď sa náhodou vyskytne, tak to bude iba v nejakej malej oblasti, čo nevie teraz presnejšie nikto špoecifikovať.

Vložil: M. Lapin, 18.VI.2013, 20.30 h.

Na požiadanie redakcie denníka Pravda som spracoval krátky článok o tom, že čo to znamená "100-ročná povodeň", zverejnené je to v piatkovom vydaní denníka PRAVDA 7.VI.2013: WEB 

Ďalej uvádzam orignál textu zaslaný denniku PRAVDA, vytlačený bol takmer v nezmenej forme

Máme tu opäť 100-ročnú povodeň

Veľa ľudí, najmä na juhozápade Slovenska, sledovalo so záujmom a aj s obavami stúpanie hladiny Dunaja na rekordnú úroveň. Viacerí sa pozastavujú nad tým, že sa akosi často vyskytuje tzv. 100-ročná povodeň. Tento odborný termín niektorí chápu tak, že ide o povodeň aká sa vyskytne iba raz za 100 rokov. Skutočnosť je trochu iná, je to hodnota vyplývajúca zo štatistického spracovania dlhého radu pozorovaní, pričom na to, aby sme odhadli pravdepodobnosť výskytu stavu s priemerným prekročením raz za 100 rokov, potrebujeme najmenej 40 rokov kvalitných meraní. Odhad sa robí pomocou teoretických kriviek rozdelenia tak, aby vystihovali čo najhodnovernejšie najvyššie hodnoty. Je zrejmé, že výsledok odhadu do určitej miery závisí od obdobia, ktoré vyberieme na spracovanie ale aj od celého komplexu iných faktorov. V niektorých obdobiach je povodní viac, v iných zase menej, súvisí to s tým, že stredná Európa sa nachádza v klimatickom pásme s veľmi premenlivým režimom počasia. Záleží teda dosť od toho aké obdobie vyberieme na odhad výskytu 100-ročnej povodne.

Aj menej zainteresovaní odborníci vedia, že terajšie povodne sa nedajú dosť dobre porovnávať s historickými povodňami z minulosti. Ovplyvnené je to najmä vodohospodárskymi úpravami v povodiach a s celkovo odlišným využívaním krajiny. Od 19. storočia sa na všetkých dôležitých riekach v strednej Európe budovali hrádze a celý rad menších a väčších priehrad, ktoré priebeh každej povodne výrazne ovplyvnili. Z toho vyplýva aj zistenie, že pri rovnakej výške hladiny predstavuje prietok vody v rieke (v m3 za sekundu) spravidla menej ako to bolo pred vodohospodárskymi úpravami. Prirodzené vybrežovanie vody z riek sa miestami rieši budovaním tzv. suchých poldrov, kde sa umiestni veľký objem vody a zmierni sa tak priebeh povodne.

Hlavnou príčinou povodní je veľké množstvo zrážok, ktoré spadnú v nevhodnom rozdelení na veľkej ploche daného povodia. Ide zväčša o zhodu viacerých nepriaznivých okolností, čo môže ovplyvniť aj predchádzajúci stav povodia a topenie snehu vo vyšších polohách, niekedy aj nevhodná manipulácia v priehradách. V našom regióne padá v teplom období roka veľké množstvo zrážok najmä v prípade výskytu málo pohyblivej cyklóny nad strednou Európou, pričom na jej prednej strane prúdi zo Stredomoria teplý a vlhký vzduch cez Čierne more a Ukrajinu až nad Poľsko a Alpy. Čím je vzduch teplejší, tým je schopný transportovať viac vodnej pary, z ktorej neskôr vzniknú zrážkové úhrny. Je to zhruba o 6% viac na každý jeden °C zvýšenia teploty. V priestore takejto cyklóny potom padajú najväčšie zrážky spravidla na návetriach vyšších pohorí, prípadne tam, kde vzniknú podmienky na výskyt početných búrok.

Od roku 1880 sa v strednej Európe oteplila klíma o 1,5 až 2,0 °C, pričom oteplenie bolo najväčšie od marca do augusta. Teplejšie je aj na celej severnej pologuli, v priemere takmer o jeden °C. To ovplyvnilo aj množstvo vodnej pary v atmosfére, podľa meraní sa zvýšilo skoro o 5%. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj počasia v Európe je zoslabovanie výškovej cyklóny nad Arktídou, čo znížilo prenos vzduchu smerom z Atlantiku nad Európu a zvýšila tak sa pravdepodobnosť stabilnejších cyklón a anticyklón nad Európou, ale tiež vpádov studeného vzduchu od severu hlboko na juh a teplého od juhu ďaleko na sever. Ak bude otepľovanie klímy pokračovať a dosiahne do roku 2100 až 3 °C, tak musíme počítať so zvýšením extrémnych úhrnov zrážok až o 30%, čo zvýši aj pravdepodobnosť výskytu ničivých povodní. Túto hypotézu sme prezentovali už v roku 2001 a vodohospodári ju berú do úvahy.

Milan Lapin, meteorológ a klimatológ, FMFI UK

31.V.2013 som poskytol redakcii PRAVDA rozhovor, v ktorom som sa vyjadril aj k údajnej predpovedi francúzskych meteorológov, že leto 2013 bude najchladnejšie za 200 rokov. Článok s mojim vyjadrením je uvedený na WEB.

Z rozhovoru bolo v článku zverejnené toto: Klimatológ a meteorológ Milan Lapin takúto prognózu odmieta. „Nepovažujem ju za informáciu od francúzskych meteorológov, je to produkt médií. Z materiálov, ktoré máme k dispozícii, nevyplýva, že by malo byť leto v Európe studené. Môže sa stať, že v niektorej časti kontinentu bude studené, ale určite to nebude v celej Európe alebo v celej strednej Európe,“ vraví Milan Lapin. Pomerne chladné letá boli naposledy v rokoch 1978 a 1980 a podľa Lapina tento rok zrejme prekonané nebudú. Podľa jeho predpokladov sa oteplí už o pár dní. V polovici budúceho týždňa by sa malo súčasné chladnejšie počasie skončiť a potom by malo nastať oteplenie.

K tomuto problému som sa vyjadril aj v diskusii k článku J. Pecha v SME "Najchladnejšie leto za 200 rokov je kačica" 1.VI.2013:  WEB

Počasie na jednom mieste, alebo aj v malom regióne je premenlivé a preto úspešnosť predpovede na konkrétny deň rýchle klesá s predlžovaním obdobia predpovede. Priemer teploty na celej severnej pologuli je ale veľmi konzervatívna hodnota, pretože je vyjadrením priemeru zo všetkých lokalít a stráca sa pritom synoptická premenlivosť počasia. V posledných rokoch je v mesiacoch teplého polroka (IV-IX) priemerná teplota na severnej pologuli zhruba o 0,5 až 1,0 °C vyššia ako bol priemer za celé 20. storočie, na kontinentoch severnej pologule dokonca o 0,8 až 1,4 °C vyššia. Pretože v lete nemôže ovplyvniť teplotu na severnej pologuli žiaden taký lokálny faktor ako silné ochladenie Sibíri, Arktídy a Kanady, je takmer isté, že aj v roku 2013 bude obdobie jún až august na kontinentoch severnej pologule v priemere najmenej o 0,8 °C teplejšie ako bol priemer 20. storočia. Takýto vývoj dáva zvýšenú pravdepodobnosť teplotne nadnormálneho leta aj v strednej Európe, naopak teplotne podnormálne leto má len malú pravdepodobnosť výskytu. Modely to odhadujú zhruba na 50% v prospech teplotne normálneho leta, 45% v prospech nadnormálne teplého leta a iba asi 5% v prospech teplotne podnormálneho leta. To ale neznamená, že sa za určitej zhody okolností nemôže na malom priestore vyskytnúť niekde v Európe aj relatívne studené a daždivé leto. To sa však teraz ešte predpovedať nedá, že v ktorej malej oblasti bude najbližšie leto v Európe prípadne relatívne studené (v porovnaní s normálom).

22.V.2013 som poskytol internetovému portálu Aktualne.sk rozhovor na tému "Tornádo v Oklahome", text je uverejnený na WEB:

http://aktualne.atlas.sk/tornada-pozna-aj-slovensko-s-oteplovanim-klimy-ich-bude-viac/slovensko/spolocnost/

21.V.2013 som poskytol rozhovor Slovenskému rozhlasu na tému "Tornádo v Oklahome", ktorý bol odvysielaný v relácii "K veci" o 18.15 h. v približne takom znení ako je v článku WEB

V SME bol 16.V.2013 uverejnený článok WEB o otepľovaní klímy na Aljaške. V diskusii k tomuto článku som sa vyjadril aj k skleníkovému efektu atmosféry

1. Napriek tomu, že už vyše 20 rokov informujeme verejnosť o fyzikálnej podstate skleníkového efektu atmosféry ešte stále sa objavujú v blogoch, článkoch a diskusiách výrazne skreslené informácie o tomto fenoméne. V diskusii SME som napísal: Dobrý popis skleníkového efektu atmosféry je v anglickej Wikipedii: WEB. V podstate sa zhoduje s výpočtami viacerých svetových laboratórií a aj údajov uvedených v najnovších učebniciach. Podstatou oteplenia o 33 °C vplyvom existencie skleníkového efektu atmosféry Zeme je fakt, že ak by Zem bola absolútne čiernym telesom bez atmosféry (tým aj bez skleníkového efektu atmosféry), tak by bola priemerná ročná teplota jej povrchu +5,3 °C, pretože ale albedo Zeme ako celku je v súčasnosti v priemere asi 30% (30% prichádzajúceho slnečného žiarenia sa od Zeme odrazí naspäť do kozmu), tak pri takom príjme slnečnej radiácie by bola priemerná teplota zemského povrchu iba -18 °C (vďaka existencii skleníkového efektu atmosféry je skutočný globálny priemer ročnej teploty atmosféry tesne nad zemským povrchom v posledných desaťročiach až takmer +15 °C).

2. Dosť často sa stále spochybňuje úloha CO2 ako skleníkového plynu v atmosfére Zeme, k tomuto problému som v diskusii SME napísal: Podrobnosti o vplyve CO2 na skleníkový efekt atmosféry sú aj v anglickej Wikipedii: WEB. Tieto informácie sú zhodné s podkladmi v najnovších učebniciach. Dopĺňam ešte toto: Vzhľadom na to, že sa absorpčné čiary a absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov prekrývajú, tak nie je možné celkom presne stanoviť podiel skleníkových plynov na celkovom skleníkovom efekte atmosféry (33 °C). Je ale možné kvantifikovať dostatočne presne taký prípad, ak by sme z atmosféry odstránili CO2, tak by klesol skleníkový efekt o 9%, čiže o 3 °C. Na druhej strane, ak by sme odstránili všetky iné skleníkové plyny a zostal by iba CO2, tak by konečný skleníkový efekt predstavoval 26% terajšieho skleníkového efektu, čiže oteplenie 8,6 °C v porovnaní so stavom bez skleníkového efektu (-18 °C). V takomto rozsahu sa teda môže pohybovať podiel CO2 na celkovom skleníkovom efekte atmosféry Zeme. Treba brať do úvahy ešte fakt, že v regiónoch okolo severného a južného pólu je v atmosfére Zeme iba 1 až 10% z množstva vodnej pary v tropickom pásme (okolo rovníka), preto je vplyv rastu koncentrácie CO2 najvýznamnejší na otepľovaní atmosféry práve v polárnych regiónoch. CO2 je totiž rozložený v celej atmosfére Zeme viac-menej rovnomnerne (dobre premiešaný skleníkový plyn), kým vodná para je rozložená krajne nerovnomerne, pretože jej koncentrácia závisí aj od teploty vzduchu, aj od atmosférického prúdenia a aj od zdrojov výparu (vodná para je pritom v celkovom globálnom priemere najvýznamnejším skleníkovým plynom s podielom 36 až 72% pri podobných eventualitách ako sme uviedli pre CO2).

3. Obvyklým argumentom niektorých skeptikov je tvrdenie, že ak dosiahne koncentrácia CO2 takú hranicu, že sa v atmosfére pohltí všetko dlhovlnné vyžarovanie zemského povrchu, tak ďalšie zvyšovanie koncentrácie CO2 sa už na oteplení neprejaví. To je dosť častý omyl laikov pri posudzovaní účinnosti jednotlivých skleníkových plynov v atmosfére. Dlhovlnné vyžarovanie (najmä v pásme vlnovej dĺžky 5 až 50 mikrometrov) totiž neemituje len zemský povrch ale aj atmosféra ako hmotné prostredie pri určitej teplote vyššej ako absolútna nula. Ak prekročí koncentrácia niektorého skleníkového plynu kritickú hranicu, to iba znamená, že sa všetko dlhovlnné (tepelné) žiarenie emitované zemským povrchom pohltí v jeho absorpčnom pásme v atmosfére a tým sa atmosféra oteplí. Atmosféra ale tiež emituje dlhovlnné žiarenie, ktoré sa jednak absorbuje skleníkovými plynmi vo vzduchu ale tiež dosahuje aj na zemský povrch (v súčasnosti predstavuje priemerná hustota toku dlhovlnného vyžarovania zemského povrchu globálne 390 W/m2 a atmosféry smerom k zemskému povrchu globálne asi 324 W/m2). Ak pokračuje zvyšovanie koncentrácie skleníkového plynu, tak sa všetko žiarenie emitované zemským povrchom pohltí v nižších vrstvách atmosféry a tieto vrstvy tiež emitujú dlhovlnné žiarenie. Takto prebieha reťazovanie procesu absorpcie a emisie dlhovlnného žiarenia od zemského povrchu až po hornú atmosféru pri akomkoľvek zvyšovaní koncentrácie skleníkového plynu, pravda je len to, že pri rovnakom zvýšení koncentrácie skleníkového plynu sa účinok oteplenia v atmosfére postupne stále znižuje. Zjednodušený príklad (môžu nastať aj o málo odlišné eventuality): pri 1-krát CO2 je to dajme tomu oteplenie o 3 °C, pri 2-krát CO2 len o ďalších 2 °C, pri 3-krát CO2 len o ďalších 1,5 °C atď. Dopĺňam ešte: K tomu ale treba pripočítať oneskorené spätné väzby oteplenia, takže celkový účinok oteplenia bude zrejme o čosi väčší (najvýznamnejšou rýchlou kladnou spätnou väzbou je rast koncentrácie vodnej pary v atmosfére v súvislosti s oteplením - približne o 6% na každý jeden °C oteplenia, vodná para je tiež významný skleníkový plyn, inými kladnými spätnými väzbami je zmenšovanie rozlohy snehovej pokrývky a morského ľadu, topenie permafrostu, emisia CO2 z teplejšej morskej vody a CH4 z morského dna a niekoľko ďalších), na druhej strane existujú aj záporné spätné väzby, ktoré budú spomaľovať otepľovanie vplyvom rastu koncentrácie skleníkových plynov (významnými zápornými spätnými väzbami sú: rast hustoty oblačnosti a tým aj albeda Zeme, na niektorých miestach budú vplyvom zvyšovania úhrnov zrážok pribúdať ľadovce, na iných sa zvýši aktivita vegetácie a pribudne nová biomasa a niekoľko ďalších). Zväčšovanie množstva aerosólov v atmosfére má prevažne zápornú spätnú väzbu, no sú aj kladné (znečistenie snehu a ľadovcov, sadze v atmosfére...). Nedá sa ale očakávať, že v najbližšom storočí záporné spätné väzby získajú prevahu nad kladnými. Celkový účinok zosilňovania skleníkového efektu atmosféry sa preto nedá predpovedať presne ani na najbližšie desaťročia, existujú iba alternatívne scenáre možného vývoja, pričom konečnú klimatickú zmenu ešte môžu ovplyvniť niektoré prirodzené faktory meniace klímu Zeme (slnečná aktivita, vulkanická činnosť, cykly oceánickej cirkulácie...). Zaiste sa viacerí zamyslia nad tým, že ako je to so zákonom zachovania energie, keďže slnečné žiarenie prichádzajúce k hornej vrstve atmosféry je dlhodobo takmer konštantné (kolíše v 11-ročných priemeroch len o 0,1%) a v posledných 50 rokoch dokonca postupne trochu zoslablo. Základný problém je v tom, že zemská atmosféra prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie (vlnové dĺžky od 0,28 do 0,85 mikrometra) na zemský povrch iba s malou absorpciou, no tepelné (dlhovlnné) žiarenie (vyžarovanie zemského povrchu a dolných vrstiev atmosféry) takmer úplne absorbuje v závislosti od účinnosti skleníkového efektu atmosféry a tým sa otepľuje.

Vložil: M.Lapin, 18.V.2013, 19.V.2013, 21.V.2013 (vo Fotoalbume doplním postupne súvisiace obrázky)

V Pravde bol 6.IV.2013 publikovaný článok "Extrémne, no bez rekordov" autora Milana Lapina WEB, kde sú v stručnosti analyzované príčiny anomálií počasia v uplynulých týždňoch (titulok článku tam dala redakcia Pravdy).

Text článku si môžete prečítať na WEB

Vložil: M.Lapin, 7.IV.2013, 8.30 h

Plný text príspevku zaslaný do PRAVD-y (publikované 6.IV.)

Studené počasie v severnej polovici Európy koncom marca 2013

Je zrejmé, že zimy (XII-II), zimné polroky (X-III) alebo len jednotlivé mesiace a iné obdobia v zimných polrokoch môžu byť v strednej Európe relatívne teplé alebo studené z rôznych príčin. Spravidla ide o zvláštne usporiadanie atmosférického prúdenia počas dlhšej doby, no do určitej miery to ovplyvňuje aj priemerná teplota a zaľadnenie v celej Arktíde. V niektorých zimách môže teda spôsobiť pokles teploty v strednej Európe všeobecne nízka teplota v Arktíde, v iných zase zoslabené prúdenie vzduchu od Atlantiku smerom k Európe.

V roku 2012 sme zaznamenali najmenšiu rozlohu morského ľadu v Arktíde za celú dobu pozorovaní a priemernú teplotu vysoko nad dlhodobým priemerom (DP), čo ovplyvnilo atmosférické prúdenie v širokom okolí, možno na celej severnej pologuli. V tých prípadoch, keď je Arktída relatívne teplá, vytvára sa nad severom našej planéty iba slabší cirkumpolárny vír (slabšia výšková cyklóna), čoho dôsledkom je pomalší prenos vzduchových hmôt v smere od západu na východ v pásme miernych šírok severnej pologule. Tak sa môžu vytvoriť podmienky na dlhotrvajúci prenos studeného vzduchu od severu ďaleko na juh a teplého od juhu ďaleko na sever, pričom sa zoslabuje vplyv oceánov na kontinenty. Zimy bývajú v takýchto prípadoch na časti kontinentov v nižšej zemepisnej šírke ako 55° veľmi studené a letá naopak na kontinentoch väčšinou veľmi teplé. Pretože takýto vývoj už pretrváva asi dve desaťročia, zaznamenali sme v posledných rokoch niekoľko podobných anomálií atmosférického prúdenia a aj výrazné odchýlky teploty vzduchu na rôznych miestach severnej pologule, aj o vyše 10 °C od DP obidvomi smermi počas 10-denných a dlhších období. Súbežným problémom takého vývoja počasia je výskyt veľmi intenzívnych zrážok na frontálnych rozhraniach (aj s vysokými dennými úhrnmi, pri teplote tesne pod bodom mrazu aj s vysokou snehovou pokrývkou). Ide najmä o také situácie, keď postupuje tlaková níž od nejakého teplého mora smerom na sever až severovýchod.

Aj od leta 2012 sa aj vyskytli v Európe, Ázii a Amerike významné regionálne teplotné anomálie, pričom priemerná mesačná teplota na kontinentoch celej severnej pologule bola okolo 1,0 °C nad DP, len v XII.2012 bola rovnaká ako DP. V podobnom trende pokračoval aj marec 2013, studené počasie zasiahlo teraz severnú polovicu Európy (druhá polovica marca tam bola miestami o 10 °C chladnejšia ako DP) a naopak mimoriadne teplo bolo v celej strednej Ázii a na juhu západnej Sibíri (aj o vyše 10 °C nad DP). Treba ale zdôrazniť, že polovica Európy má rozlohu 5 miliónov km2, čo je však iba 1% z rozlohy celej Zeme.

V období od 22. do 31.III.2013 sme zaznamenali na Slovensku aj mimoriadny prípad najchladnejšej 10-dennej periódy od roku 1951, keď v Hurbanove dosiahla priemerná teplota len +0,7 °C (DP z obdobia 1951-1990 je +7,5 °C). Podobne to bolo aj inde na Slovensku. Médiá venovali tomuto zvláštnemu prípadu počasia oprávnenú pozornosť, lebo také studené aspoň 10-denné periódy sme na Slovensku už dlho nezaznamenali. Pravdepodobne ale nejde o rekord od začiatku meteorologických pozorovaní (od roku 1871), pretože v iných častiach roka sa od roku 1951 vyskytli ešte podstatne relatívne chladnejšie 10-denné obdobia. Je potrebné ale pripomenúť, že napríklad len v rokoch 2011 a 2012 sme zaznamenali spolu 6 podobne mimoriadnych ale rekordne najteplejších 10-denných a dlhších periód od roku 1951. V tomto prípade im však médiá nevenovali väčšiu pozornosť. Na mimoriadne teplé počasie sme si už akosi v posledných rokoch zvykli.

Milan Lapin, FMFI UK

Relácia "Rozhovory cez polnoc" v TA3, 5/6.IV.2013, 23.20-0.20 h. WEB

Na pozvanie telvízie TA3 sa na besede zúčastnili: Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., a RNDr. Juraj Tóth, PhD., z FMFI UK. Moderovaná beseda sa viedla o spoločných problémoch meteorológie, klimatológie a astronómie ako aj o aktuálnom počasí v roku 2013 a globálnom otepľovaní. Celú besedu si môžete pozrieť zo záznamu na WEB.

Vložil: M. Lapin, 6.IV.2013, 08.40 h.

Relácia "Z prvej ruky", Slovenský rozhlas 1, 4.IV.2013, 12.30-13.00 h.: WEB 

V besede s moderátorom SRO sa zúčastnili RNDr. Pavol Faško, CSc., SHMÚ a Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., FMFI UK. Témou bolo: "Sú tieto zimy normálne? Vymklo sa počasie z kĺbov? Kto za to môže a ako sa dá pred takýmto počasím/podnebím brániť?"

Prehľad otázok od moderátora: Zmenila sa klíma na Slovensku za posledných 50 rokov? Ako dlho sledujete počasie a podnebie na Slovensku? Dá sa usudzovať o trendoch? Čo spôsobilo taký zvláštny priebeh uplynulej zimy a marca? Je slovenské územie rizikovou oblasťou? Ako bude pokračovať jar, aké bude leto? Ako sa prejavia zmeny v Arktíde a zmeny Golfského prúdu? Odpovede si môžete vypočuť zo záznamu, ak kliknete na WEB 

Vložil: M. Lapin, 4.IV.2013, 19.00 h. 

Od redaktorky TA3 som dostal 10.II.2013 tri otázky, odpovede na ne boli v stručnejšej verzii odvysielané v TA3 naživo 10.II.2013 o 21.30:  http://www.ta3.com/clanok/1014642/host-v-studiu-jozef-lapin-o-snehovych-kalamitach-a-klimatickych-zmenach.html

 

 
Poznámka: Nemôžem byť zodpovedný za skutočne zverejnené informácie v TASR a iných masmédiách na základe týchto správ. V príspevkoch boli použité údaje SHMÚ.