METEOROLÓGIA A KLIMATOLÓGIA - KLIMATICKÉ ZMENY - Výhľad počasia na najbližšiu sezónu

Výhľad počasia na najbližšiu sezónu

Poznámka na úvod: Predpovede počasia po jednotlivých dňoch pre nejakú lokalitu alebo také územie ako Slovensko sa dajú pripraviť s prijateľnou úspešnosťou iba s predstihom do 10 dní. Na dlhšie obdobie sa robia predpovede iba ako odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) pre jednotlivé mesiace alebo viacmesačné sezóny, pričom úspešnosť takýchto predpovedí je asi 60-70%. Napriek tomu majú aj také predpovede význam, lebo sú úspešnejšie ako predpovede v intervale dlhodobých priemerov (ak predpovedáme dlhodobý priemer klimatického prvku a klíma je stacionárna, tak máme v rámci interkvartilovej odchýlky 50%-nú úspešnosť (pre priemer teploty v lete je taký interval asi ±0,6 °C a v zime asi ±1,1 °C), hocijaká iná náhodná predpoveď má horšiu úspešnosť v dlhodobom priemere ako 50%). Vyhodnotenie takýchto predpovedí sa preto musí robiť za celé územie v priemere v danom predpovedanom období, výskyt lokálnych a krátkodobých extrémov počasia je možný takmer v každom ročnom období, no takouto metódou sa nedajú úspešne predpovedať.

Vložil: M. Lapin, VIII.2012

___________________________________________________________

Vzhľadom na to, že som po 70-tke už odišiel do starobného dôchodku, prestávam po 25 rokoch pripravovať sezónne predpovede počasia pre Slovensko. Možno sa toho ujme niekto z mladších kolegov. Aj tak ďakujem všetkým záujemcom za sledovanie mojich vcelku úspešných sezónnych predpovedí.

Vložil: M. Lapin, 1.III.2019

________________________________________________

VYHODNOTENIE PREDPOVEDE NA ZIMU 2018/2019

Zima 2018/2019 bola na Slovensku teplotne nadnormálna až ojedinele silne nadnormálna, asi o 1,4 až 2,0 °C teplejšia ako DP 1951-1980, vo vyšších horských polohách bola ale iba asi o 0,5 °C teplejšia ako DP. Úhrn zrážok za zimu 2018/2019 dosiahol v Hurbanove 95,6% DP 1901-1990, v Košiciach 57,4% DP, v Poprade 57,5% DP, v Oravskej Lesnej až 175,7% DP a vďaka nadnormálnym zrážkam na severe Slovenska v decembri a januári bolo na celom Slovensku v priemere asi 157 mm, čo je asi 111% DP. Výhľad na zimu aj tak považujem za vcelku veľmi úspešný.

Vložil: M. Lapin, 1.III.2019

UPRESNENIE VÝHĽADU NA ZIMU 2018/19

December 2018 bol na väčšine Slovenska teplotne nad dlhodobým priemerom, no ešte v medziach normálu a zrážkovo v priemere pod dlhodobým priemerom. Nasledujúce dva mesiace (I a II.2019) by mali byť v priemere teplotne nad DP (možno celkovo aj o viac ako 2,0 °C nad DP), celá ZIMA by teda mala byť o viac ako 1,0 °C nad DP 1951-1980 (aj 1901-2000), možno aj o viac ako 2,0 °C nad DP. Zrážkové úhrny v ZIME tiež významne závisia od výskytu Stredomorských cyklón, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať, Teraz to vyzerá tak, že ZIMA by mala byť zrážkovo v medziach normálu. Takže nie je potrebné meniť náš výhľad z 2.XII.2018. Aktualizácia: 3.I.2019

VÝHĽAD NA ZIMU (XII.2018-II.2019)

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. Niektoré strediská to prezentujú ako pravdepodobnosť, iné ako veľkosť odchýlky od nejakého dlhodobého priemeru. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Od konca IX.2017 začala slabšia studená fáza LaNiňa s trvaním do V.2018 a s ochladzujúcim účinkom na severnej pologuli v rozsahu okolo 0,1 °C v priemere. Od VII.2018 začala kladná fáza ONI, ktorá prejde do fázy ElNiňo v decembri 2018 s otepľujúcim účinkom aj na severnej pologuli najmenej o 0,1 °C v priemere.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne nízka a klesá do minima 11-ročného cyklu po najnižšom maxime za 80 rokov, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (globálne ochladenie o menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (v r. 2017 došlo k významnému medziročnému zvýšeniu o 2,1 ppm len pri CO₂na 12-mesačnú kĺzavú hodnotu asi 406 ppm), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu, teraz o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov. Do konca r. 2018 vzrastie globálna koncentrácia CO₂ zrejme na 408 ppm v 12-mesačnom priemere a bude naďalej stúpať.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola od jesene 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred r. 2000, do novembra 2018 bola prevažne 1. až 4. najnižšia za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v I.2018. až III.2018 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Veľmi nízka bola aj plocha morského ľadu okolo Antarktídy. Iné oscilačné indexy pravdepodobne nemali teraz významnejší dlhodobý vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva významné zväčšenie ich vplyvu až do II.2019.

4) Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s DP trvalo dlhší čas najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1951-1980 v celej Arktíde v priemere, miestami bolo v zime 2016/2017 a na jar 2017 aj o vyše 10 °C nad mesačným DP, čo sa zopakovalo aj v zime a na jar 2017/2018. Relatívne teplo bolo v zime 2017/2018, ako aj na jar, v lete a jeseni 2018 aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie V.2017 až VIII.2018 bolo už relatívne menej teplé na kontinentoch severnej pologule v priemere, ale stále o vyše 1,0 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000, Európa ale bola v lete 2018 miestami rekordne teplá, čo pokračovalo ojedinele aj v jeseni 2018. Oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000 – vplyv rekordného ElNiňo), v r. 2017 až vo X.2018 boli odchýlky priemernej teploty povrchu oceánov trochu nižšie ale stále 2. až 6. (v VII.2018 až 9.) najvyššie od začiatku systematických pozorovaní (od 1881).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu bola dlhú dobu v priemere relatívne veľmi teplá, relatívne teplá bola aj priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe a Stredozemného mora. To zrejme ovplyvní celkový vývoj počasia aj v zime 2018/2019. Otázkou je len to, že ako sa prejaví deformácia cirkulácie atmosféry okolo relatívne teplej Arktídy – spomalenie západného zonálneho prúdenia môže zapríčiniť hlbšie vpády relatívne studeného vzduchu na juh a teplého vzduchu ďaleko na sever (nedá sa ale odhadnúť, že kde a ako sa to konkrétne prejaví). V zime sa vpády studeného vzduchu nad pevninou netransformujú a môžu spôsobiť náhle ochladenia aj v nízkych zemepisných šírkach v trvaní do 2 týždňov. Na druhej strane vpády teplého vzduchu zo Stredomoria a z teplých častí Atlantiku môžu spôsobiť v Európe aj v zime veľmi vysoké úhrny zrážok (prevažne kvapalných).

Severná pologuľa a Európa: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule ako je DP z obdobia 1951-1980 (aj 1901-2000) aj v zime 2018/2019 (možno aj viac ako o 1,0 °C, pretože sa očakáva vplyv javu ElNiňo). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, ale aj na viacerých miestach kontinentov severnej pologule (ktoré neovplyvnia vpády studeného vzduchu). Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch, v Európe ako celku by mali byť priemery teploty v zime 2018/2019 tiež asi o vyše 1,0 °C nad DP s nejakými regionálnymi odchýlkami.

Vložil: M. Lapin, 2.XII.2018

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA JESEŇ 2018

Jeseň 2018 bola na Slovensku v priemere asi o 2,5 °C teplejšia ako DP 1951-1980 aj 1961-1990 a 1901-2000. Úhrn zrážok dosiahol na Slovensku v priemere asi 75% DP 1901-1990 s dosť veľkými regionálnymi rozdielmi. Výhľad bol teda vcelku úspešný, hoci bolo trochu teplejšie ako sme počítai vo výhľade a zrážok bolo menej. Vložil: M. Lapin, 3.XII.2018, bude a upravovať

UPRESNENIE VÝHĽADU NA JESEŇ 2018

September 2018 bol asi o 1,9 °C teplejší ako DP 1951-1980 (aj 1901-2000), nasledujúce dva mesiace (X a XI) by mali byť v priemere teplotne nad DP (možno celkovo aj o viac ako 1,0 °C nad DP), celá Jeseň by teda mala byť o viac ako 1,0 °C nad DP 1951-1980 (aj 1901-2000). Zrážkové úhrny v Jeseni významne závisia od výskytu Stredomorských cyklón, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať, September 2018 mal priemerný úhrn na Slovensku nad DP 1901-1990. Modelové výhľady predpokladajú ale v X a XI.2018 o trochu nižšie úhrny zrážok ako je dlhodobý priemer z obdobia 1901-1990. Celkovo by mala byť teda Jeseň 2018 teplotne nadnormálna a zrážkovo normálna s neveľkými regionálnymi rozdielmi. Aktualizácia: 2.X.2018

VÝHĽAD NA JESEŇ (IX-XI) 2018

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. Niektorí strediská to prezentujú ako pravdepodobnosť, iné ako veľkosť odchýlky od nejakého dlhodobého priemeru. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Od konca IX.2017 začala slabšia studená fáza LaNiňa s trvaním do V.2018 a s ochladzujúcim účinkom na severnej pologuli v rozsahu okolo 0,1 °C v priemere. Od VII.2018 začala kladná fáza ONI, ktorá zrejme prejde do fázy ElNiňo v novembri 2018 s otepľujúcim účinkom aj na severnej pologuli najmenej o 0,1 °C v priemere.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne nízka a klesla do minima 11-ročného cyklu, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (globálne ochladenie o menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (v r. 2017 došlo k významnému medziročnému zvýšeniu o 2,1 ppm len pri CO₂ na 12-mesačnú kĺzavú hodnotu asi 406 ppm), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu, teraz o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov. Do konca r. 2018 vzrastie globálna koncentrácia CO₂ zrejme na 408 ppm v 12-mesačnom priemere a bude naďalej stúpať.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola od jesene 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred r. 2000, do mája 2018 bola prevažne 1. až 3. najnižšia za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v I.2018. až III.2018 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Veľmi nízka bola aj plocha morského ľadu okolo Antarktídy. Iné oscilačné indexy pravdepodobne nemali teraz významnejší dlhodobý vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva významné zväčšenie ich vplyvu až do XI.2018.

4) Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s DP trvalo dlhší čas najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1951-1980 v celej Arktíde v priemere, miestami bolo v zime 2016/2017 a na jar 2017 aj o vyše 10 °C nad mesačným DP, čo sa zopakovalo aj v zime a na jar 2017/2018. Relatívne teplo bolo v zime 2017/2018 ako aj na jar a v lete 2018 aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie V.2017 až VIII.2018 bolo už relatívne menej teplé na kontinentoch severnej pologule v priemere, ale stále o vyše 1,0 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000, Európa ale bola v lete 2018 miestami rekordne teplá. Oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000), v r. 2017 až vo VIII.2018 boli odchýlky priemernej teploty povrchu oceánov trochu nižšie ale stále 2. až 6. (v VII.2018 až 9.) najvyššie od začiatku systematických pozorovaní (od 1881).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu bola dlhú dobu v priemere relatívne veľmi teplá, relatívne teplá bola aj priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe a Stredozemného mora. To zrejme ovplyvní celkový vývoj počasia aj v jeseni 2018. Otázkou je len to, že ako sa prejaví deformácia cirkulácie atmosféry okolo relatívne teplej Arktídy – spomalenie západného zonálneho prúdenia môže zapríčiniť hlbšie vpády relatívne studeného vzduchu na juh a teplého vzduchu ďaleko na sever (nedá sa ale odhadnúť, že kde a ako sa to konkrétne prejaví). V jeseni sa vpády studeného vzduchu tak rýchle nad pevninou netransformujú a môžu spôsobiť náhle ochladenia aj v trvaní 2 týždňov. Na druhej strane vpády teplého vzduchu zo Stredomoria a z teplých častí Atlantiku môžu spôsobiť v Európe v jeseni veľmi vysoké úhrny zrážok.

Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule ako je DP z obdobia 1951-1980 (aj 1901-2000) aj v jeseni 2018 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy a na viacerých miestach kontinentov severnej pologule (ktoré neovplyvnia vpády studeného vzduchu). Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch, v Európe ako celku by mali byť priemery teploty v jeseni 2018 tiež asi o vyše 0,5 °C nad DP s nejakými regionálnymi odchýlkami.

SLOVENSKO: Počasie je lokálne veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani najbližšie jesenné obdobie (IX-XI.2018) nebude ako celok u nás v priemere teplotne podnormálne v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1980 (ani 1901-2000, nebude teda chladnejšie o viac ako 0,7 °C v porovnaní s DP). Očakávame skôr túto sezónu v priemere teplotne nad DP (možno celkovo aj o viac ako 0,7 °C nad DP, teda podobne ako v priemere na severnej pologuli). Zrážkové úhrny v jeseni významne závisia od výskytu stredomorských cyklón, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať. Modelové výhľady ale predpokladajú o málo nižšie úhrny zrážok ako je dlhodobý priemer z obdobia 1901-1990, čo zrejme nebude stačiť na vlahové zabezpečenie pôdy v prípade očakávaného teplejšieho počasia. Z toho dôvodu sa predpokladajú pestré vlahové podmienky, bude to ovplyvnené aj tým, že kde bolo v lete významné sucho (predovšetkým na juhovýchode Slovenska). September 2018 očakávajú modelové odhady pre Slovensko ako teplotne nadnormálny a zrážkovo celkovo normálny s veľkými lokálnymi rozdielmi.

Vložil: M. Lapin, 3.IX.2018

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA LETO 2018

Leto 2018 bola na Slovensku v priemere asi o 3,0 °C teplejšia ako DP 1951-1980 aj 1961-1990 a 1901-2000. Úhrn zrážok dosiahol na Slovensku v priemere asi 90% DP 1901-1990 s veľkými regionálnymi rozdielmi. Výhľad bol teda vcelku úspešný, hoci bolo teplejšie ako sme počítai vo výhľade. Vložil: M. Lapin, 3.IX.2018, bude a upravovať

UPRESNENIE VÝHĽADU NA LETO 2018

Jún 2018 bol asi o 2,5 °C teplejší ako DP 1951-1980 (aj 1901-2000), nasledujúce dva mesiace (VII a VIII) by mali byť v priemere teplotne nad DP (možno celkovo aj o viac ako 1,0 °C nad DP), celé leto by teda malo byť o viac ako 1,0 °C nad DP 1951-1980. Zrážkové úhrny v lete významne závisia od výskytu konvektívnych zrážok, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať, Jún 2018 mal priemerný úhrn na Slovensku nad DP 1901-1990. Modelové výhľady predpokladajú ale v VII a VIIII.2018 nižšie úhrny zrážok ako je dlhodobý priemer z obdobia 1901-1990. Celkovo by malo byť teda leto 2018 teplotne nadnormálne a zrážkovo normálne s veľkými regionálnymi rozdielmi. Aktualizácia: 29.VI.2018

VÝHĽAD NA LETO (VI-VIII) 2018

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. Niektorí strediská to prezentujú ako pravdepodobnosť, iné ako veľkosť odchýlky od nejakého dlhodobého priemeru. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Koncom IV.2017 začala slabá fáza javu ElNiňo s ONI nad 0,5 °C, ktorá ale trvala len do VII.2017, potom sa ONI znížil pod 0 °C a od konca IX.2017 začala slabšia studená fáza LaNiňa s trvaním asi do V.2018 a s ochladzujúcim účinkom na severnej pologuli v rozsahu okolo 0,1 °C v priemere. Od VII.2018 zrejme prejde ONI do neutrálnej až teplej fázy ElNiňo až do konca roku 2018.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola od jesene 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred r. 2000, bola prevažne 1. až 3. najnižšia za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v I.2018. až III.2018 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Veľmi nízka bola aj plocha morského ľadu okolo Antarktídy. Iné oscilačné indexy pravdepodobne nemali teraz významnejší dlhodobý vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva významné zväčšenie ich vplyvu až do IX.2018.

4) Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s DP trvalo dlhší čas najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1951-1980 v celej Arktíde v priemere, miestami bolo v zime 2016/2017 a na jar 2017 aj o vyše 10 °C nad mesačným DP, čo sa zopakovalo aj v zime 2017/2018. Relatívne teplo bolo v zime 2017/2018 aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie V.2017 až IV.2018 bolo už relatívne menej teplé na kontinentoch severnej pologule v priemere, ale stále o vyše 1,0 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000, oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000), v r. 2017 až vo IV.2018 boli odchýlky priemernej teploty povrchu oceánov trochu nižšie ale stále 2. až 4. najvyššie od začiatku systematických pozorovaní (od 1881).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu bola dlhú dobu v priemere relatívne veľmi teplá, relatívne teplá bola aj priľahlá časť severu Atlantického oceánu a východu Stredozemného mora pri Európe. To zrejme ovplyvní celkový vývoj počasia aj v teplom polroku 2018. Otázkou je len to, že ako sa prejaví deformácia letnej cirkulácie okolo relatívne teplej Arktídy – spomalenie západného zonálneho prúdenia môže zapríčiniť hlbšie vpády relatívne studeného vzduchu na juh a teplého vzduchu ďaleko na sever (nedá sa ale odhadnúť, že kde a ako sa to konkrétne prejaví). V lete sa vpády studeného vzduchu rýchle transformujú na teplú a suchú vzduchovú hmotu, čo môže vyvolať dlhé obdobia sucha na viacerých miestach kontinentov severnej pologule.

Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule ako je DP z obdobia 1951-1980 (aj 1901-2000) až do jesene 2018 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy a v priľahlých severných častiach kontinentov Ázie a Ameriky. Určite bude pomerne teplo aj v strednej Ázii, na Blízkom Východe a v severnej Afrike. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch, v Európe ako celku by mali byť priemery teploty v teplom polroku 2018 a aj v lete 2018 tiež asi o vyše 0,5 °C nad DP s nejakými regionálnymi odchýlkami.

SLOVENSKO: Počasie je lokálne veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani najbližšie letné obdobie (VI-VIII.2018) nebude ako celok u nás v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1980 (ani 1901-2000, nebude teda chladnejšia o viac ako 0,5 °C v porovnaní s DP). Očakávame skôr túto sezónu v priemere teplotne nad DP (možno celkovo aj o viac ako 0,5 °C nad DP, teda podobne ako v priemere na severnej pologuli). Zrážkové úhrny v lete významne závisia od výskytu prehánok a búrkových lejakov, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať. Modelové výhľady ale predpokladajú o málo vyššie úhrny zrážok ako je dlhodobý priemer z obdobia 1901-1990, čo zrejme nebude stačiť na vlahové zabezpečenie pôdy v prípade očakávaného teplého počasia. Z toho dôvodu sa očakávajú pestré vlahové podmienky, na viacerých miestach sa opäť zrejme vyskytne významné sucho, predovšetkým na juhu Slovenska. Jún 2018 očakávajú modelové odhady pre Slovensko ako teplotne nadnormálny a zrážkovo celkovo normálny s veľkými lokálnymi rozdielmi.

Vložil: M. Lapin, 2.VI.2018

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA JAR 2018

Jar 2018 bola na Slovensku o 3,0 až 3,5 °C teplejšia ako DP 1951-1980 a o 2,9 až 3,4 °C teplejšia ako DP 1901-2000. Úhrn zrážok dosiahol na Slovensku v priemere asi 80% DP 1901-1990. Výhľad bol teda úspešný len čiastočne. Predpokladali sme teplotne nadnormálnu jar, bola však mimoriadne nadnormálna, teda ešte podstatne teplejšia. Vložil: M. Lapin, 1.VI.2018, upravené 11.VI.2018

UPRESNENIE VÝHĽADU NA JAR 2018

Napriek tomu, že Marec 2018 bol asi o 1,0 °C chladnejší ako DP 1951-1980 (aj 1901-2000), očakávame skôr túto sezónu v priemere teplotne nad DP (možno celkovo aj o viac ako 0,5 °C nad DP, teda podobne ako v priemere na severnej pologuli). Zrážkové úhrny na jar významne závisia od charakteru cirkulácie, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať. Modelové výhľady ale predpokladajú vyššie úhrny zrážok ako je dlhodobý priemer z obdobia 1951-1990. Apríl 2018 by mal byť teplotne nadnormálny (blízky hornej hranici normálu) a zrážkovo tesne pod dlhodobým priemerom. Aktualizácia: 3.IV.2018

VÝHĽAD NA JAR (III.-V.2018)

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Koncom IV.2017 začala slabá fáza javu ElNiňo s ONI nad 0,5 °C, ktorá ale trvala len do VII.2017, potom sa ONI znížil pod 0 °C a od konca IX.2017 začala slabšia studená fáza LaNiňa s trvaním aspoň do IX.2018 a s ochladzujúcim účinkom na severnej pologuli v rozsahu okolo 0,1 °C v priemere.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne nízka a klesla do minima 11-ročného cyklu, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (globálne ochladenie o menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (v r. 2017 došlo k významnému medziročnému zvýšeniu o 2,1 ppm na 12-mesačnú kĺzavú hodnotu asi 406 ppm len pri CO₂), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu, teraz o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov. Do konca r. 2018 vzrastie globálna koncentrácia CO₂ zrejme na 408 ppm v 12-mesačnom priemere a bude ďalej stúpať.

4) Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s DP trvalo dlhší čas najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1951-1980 v celej Arktíde v priemere, miestami bolo v zime a na jar 2017 aj o vyše 10 °C nad mesačným DP, čo sa zopakovalo aj v zime 2017/2018. Relatívne teplo bolo v zime 2017/2018 aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie V.2017 až XI.2017 bolo už relatívne menej teplé, na kontinentoch severnej pologule v priemere ale o vyše 1,0 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000, od XII.2017 do II.2018 to bolo vcelku podobne (XII.2017 bol ale 2. najteplejší a I.2018 bol 5. najteplejší od 1880), oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000), v r. 2017 a v I.2018 boli odchýlky priemernej teploty povrchu oceánov trochu nižšie ale stále 2. až 4. najvyššie od začiatku systematických pozorovaní (od 1881).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu bola dlhú dobu v priemere relatívne veľmi teplá, relatívne teplá bola aj priľahlá časť severu Atlantického oceánu a Stredozemného mora pri Európe. To zrejme ovplyvní celkový vývoj počasia aj na jar 2018. Otázkou je len to, že ako sa prejaví deformácia jarnej cirkulácie okolo relatívne teplej Arktídy – spomalenie západného zonálneho prúdenia môže zapríčiniť hlboké vpády studeného vzduchu na juh a teplého vzduchu ďaleko na sever (nedá sa ale odhadnúť, že kde a ako sa to konkrétne prejaví).

Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule ako je DP z obdobia 1951-1990 až do leta 2018 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy a v priľahlých severných častiach kontinentov. Určite bude pomerne teplo aj v strednej Ázii, na Blízkom Východe a v severnej Afrike. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch, v Európe ako celku by mali byť priemery teploty na jar 2018 tiež asi o vyše 0,5 °C nad DP s nejakými regionálnymi odchýlkami.

Počasie je lokálne veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani najbližšia jar (III.-V.2018) nebude ako celok u nás v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude teda chladnejšia o viac ako 0,7 °C v porovnaní s DP 1951-1990). Očakávame skôr túto sezónu v priemere teplotne nad DP (možno celkovo aj o viac ako 0,5 °C nad DP, teda podobne ako v priemere na severnej pologuli). Zrážkové úhrny na jar významne závisia od charakteru cirkulácie, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať. Modelové výhľady ale predpokladajú vyššie úhrny zrážok ako je dlhodobý priemer z obdobia 1951-1990. Marec 2018 by mal byť teplotne normálny (blízky dlhodobému priemeru) a zrážkovo tesne nad dlhodobým priemerom. Spracoval> M. Lapin, 2.III.2018

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA ZIMU 2017/2018

Zima (XII.2017-II.2018) bola na Slovensku relatívne teplá až veľmi teplá, asi o 1,3 až 2,2 °C teplejšia ako DP 1951-1980 (viac na východe SR), vo vyšších horských polohách bola ale asi o 0,5 °C chladnejšia ako DP 1951-1980. V Hurbanove mala priemer teploty vzduchu 1,7 °C, o 1,7 °C viac ako DP 1951-1980, o 1,8 °C viac ako DP 1961-1990 a o 1,9 °C viac ako DP 1901-2000, v Košiciach 0,4 °C, o 2,2 °C viac ako DP 1951-1980, o 2,4 °C viac ako DP 1961-1990 a o 2,5 °C viac ako DP 1901-2000, v Poprade o 1,4 °C viac ako DP 1951-1980, v Oravskej Lesnej o 1,6 °C viac ako DP 1951-1980, na Chopku o 0,4 °C menej ako DP 1951-1980. Úhrn zrážok za zimu 2017/2018 dosiahol v Hurbanove 87,5% DP 1901-1990, v Košiciach 93,3% DP, v Poprade 97,8% DP, v Oravskej Lesnej 75,2% DP a na celom Slovensku asi 154 mm, čo je asi 109% DP. Výhľad na priemernú teplotu a zrážky za zimu bol úspešný. Vložil: M. Lapin, 1.III.2018, opravené 3.IV.2018

UPRESNENIE VÝHĽADU NA ZIMU (XII.2017-II.2018)

Cirkulačné pomery nad Európou sa zásadne nelíšia od našich pôvodných predpokladov, preto nie je treba meniť náš výhľad. Očakávame teda pokračovanie relatívne teplého počasia, január by mal byť teplotne nadnormálny a zima ako celok najmenej o 1,0 °C nad DP 1951-1990. Zrážkovo by mala byť zima 2017/18 normálna ale nad DP 1901-1990. Aktualizácia: 2.I.2018

VÝHĽAD NA ZIMU (XII.2017-II.2018)

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Koncom IV.2017 začala slabá fáza javu ElNiňo s ONI nad 0,5 °C, ktorá ale trvala len do VII.2017, potom sa ONI znížil a od konca IX.2017 začala slabšia studená fáza LaNiňa s trvaním možno až do III.2018 a s ochladzujúcim účinkom na severnej pologuli v rozsahu okolo 0,1 °C v priemere.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne nízka a klesla do minima 11-ročného cyklu, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (v r. 2016 došlo k významnému medziročnému zvýšeniu o 3,3 ppm na 12-mesačnú kĺzavú hodnotu asi 404 ppm len pri CO₂), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu, teraz o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov. Do konca r. 2017 vzrastie globálna koncentrácia CO₂ zrejme na 406 ppm v 12-mesačnom priemere a bude ďalej stúpať.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola od jesene 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred r. 2000, bola prevažne 1. až 3. najnižšia za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v XII.2016. až IV.2017 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Veľmi nízka bola aj plocha morského ľadu okolo Antarktídy. Iné oscilačné indexy pravdepodobne nemali teraz významnejší dlhodobý vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva významné zväčšenie ich vplyvu až do IV.2018.

4) Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s DP trvalo dlhší čas najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1951-1980 v celej Arktíde v priemere, miestami bolo v zime a na jar 2017 aj o vyše 10 °C nad mesačným DP. Relatívne teplo bolo v zime 2016/2017 a na jar 2017 aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie V.2017 až XI.2017 bolo už relatívne menej teplé, na kontinentoch severnej pologule v priemere ale o vyše 1,0 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000 (okrem Európy to bolo najviac na severe Afriky, na Blízkom a Strednom Východe a v strednej Ázii), oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000), v r. 2017 boli odchýlky priemernej teploty povrchu oceánov trochu nižšie ale stále 2. až 3. najvyššie od začiatku systematických pozorovaní (od 1881).

Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule ako je DP z obdobia 1951-1990 až do jari 2018 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy a v priľahlých severných častiach kontinentov. Určite bude pomerne teplo aj v strednej Ázii, na Blízkom Východe a v severnej Afrike. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch, v Európe ako celku by mali byť priemery teploty v zime 2017/18 tiež asi o vyše 0,5 °C nad DP.

Počasie je lokálne veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani najbližšia zima (XII.2017-II.2018) nebude ako celok u nás v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude teda chladnejšia o viac ako 1,0 °C v porovnaní s DP 1951-1990). Očakávame skôr túto sezónu v priemere teplotne nad DP (možno celkovo o viac ako 0,5 °C nad DP). Zrážkové úhrny v zime významne závisia od výskytu južných cyklonálnych situácií, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať. Modelové výhľady ale predpokladajú vyššie úhrny zrážok ako je dlhodobý priemer z obdobia 1951-1990. December 2017 by mal byť teplotne normálny a zrážkovo nad dlhodobým priemerom.

Vložil: M. Lapin, 2.XII.2017

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA JESEŇ 2017

Jeseň 2017 (IX-XI) bola na Slovensku v priemere celkovo teplotne normálna až nadnormálna, o -0,3 °C chladnejšia (Chopok) až 1,1 °C teplejšia (Košice) v porovnaní s DP 1951-1980 (aj 1961-1990), v porovnaní s DP 1901-2000 bola ešte asi o 0,1 až 0,2 °C teplejšia. V Hurbanove mala jeseň 2017 priemer teploty 10,8 °C, v Košiciach 10,0 °C, v Poprade 7,0 °C, na Chopku -0,2 °C a v Oravskej Lesnej 6,0 °C (bolo to teda o 0,7 °C, 1,1 °C, 0,6 °C, -0,3 °C a 0,6 °C viac ako DP 1951-1980). Zrážkovo bola jeseň 2017 predbežne celkovo normálna (miestami na juhu) až silne nadnormálna (na viacerých miestach v strede a na severe SR), no s veľmi nevyrovnaným časovým priebehom zrážok (veľa zrážok spadlo iba pri krátkotrvajúcich južných cyklonálnych situáciách). Na Slovensku spadlo spolu asi 285 mm v priemere, čo je asi 160% DP (Hurbanovo 164% DP 1901-1990, Oravská Lesná 202% DP, Poprad 165% DP, Košice 104% DP). Výhľad teploty sa splnil veľmi dobre, úhrny zrážok sme podcenili, v dôsledky výskytu viacerých južných cyklonálnych situácií boli vyššie ako sme očakávali.

Vložil: M. Lapin, 2.XII.2017

UPRESNENIE VÝHĽADU NA JESEŇ 2017

September 2017 bol podľa očakávania teplotne len normálny až slabo nadnormálny, no zrážok bolo vďaka niekoľkým južným cyklonálnym situáciám mimoriadne veľa. Nie je teda dôvod meniť výhľad na priemernú teplotu jesene 2017, ktorá by mala byť na Slovensku o viac ako 0,5 °C nad DP 1901-2000 (aj 1951-1980). Zrážkovo ale bude jeseň 2017 zrejme na hornej hranici normálu až nadnormálna. Október 2017 by mal byť teplotne normálny a zrážkovo nadnormálny. Vložil: M. Lapin, 2.X.2017

VÝHĽAD NA JESEŇ (IX-XI) 2017

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Od XI.2016 začal ONI (Oceánický Niňo Index) stúpať, takže fáza slabšieho javu LaNiňa s ONI okolo -0,5 °C trvala len do XII.2016. Po prehodnotení už koncom IV.2017 začala slabá fáza javu ElNiňo s ONI nad 0,5 °C, ktorá ale trvala len do VII.2017, potom sa ONI znížil a od konca IX.2017 zrejme začne slabšia studená fáza LaNiňa s trvaním najmenej do I.2018 a s ochladzujúcim účinkom na severnej pologuli v rozsahu okolo 0,1 °C v priemere.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá a klesá do minima 11-ročného cyklu, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (v r. 2016 došlo k významnému medziročnému zvýšeniu o 3,3 ppm na 12-mesačnú kĺzavú hodnotu asi 404 ppm len pri CO₂), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu, teraz o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov. Do konca r. 2017 vzrastie globálna koncentrácia CO₂ zrejme na 406 ppm.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola od jesene 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred r. 2000, bola prevažne 1. až 3. najnižšia za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v XII.2016. až IV. 2017 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Veľmi nízka bola aj plocha morského ľadu okolo Antarktídy. Oscilácie NAO a AO pravdepodobne nemali teraz významnejší dlhodobý vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva zväčšenie ich vplyvu do XII.2017.

4) Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom trvalo dlhší čas najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1951-1980 v celej Arktíde v priemere, miestami bolo v zime a na jar 2017 aj o vyše 10 °C nad mesačným dlhodobým priemerom (DP). Relatívne teplo bolo v zime 2016/2017 a na jar 2017 aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie V.2017 až VIII.2017 bolo už relatívne menej teplé, na kontinentoch severnej pologule v priemere o vyše 1,0 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000 (najviac na severe Afriky, na Blízkom a Strednom Východe a v strednej Ázii), oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 to bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000), v r. 2017 boli odchýlky priemernej teploty povrchu oceánov trochu nižšie ale stále 2. až 3. najvyššie od začiatku pozorovaní.

Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule ako je priemer z obdobia 1951-1990 až do konca jesene 2017 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, v priľahlých severných častiach kontinentov Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Určite bude pomerne teplo aj v strednej Ázii, na Blízkom Východe a v severnej Afrike. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch, v Európe ako celku by mali byť priemery teploty asi o 0,5 °C nad DP.

Počasie je lokálne veľmi premenlivé, preto nemožno spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani najbližšia jeseň (IX-XI.2017) ako celok nebude u nás v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude teda chladnejšia o viac ako 0,7 °C v porovnaní s DP 1951-1990). Očakávame skôr v priemere jeseň teplotne nad DP (možno celkovo o viac ako 0,5 °C nad DP). Samozrejme, aj počas relatívne teplej jesene sa zvyknú vyskytovať krátke studené obdobia, keď sú najmä nočné minimá teploty vzduchu hlboko pod normálom neraz aj počas viac ako 5 dní. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá pre jeseň 2017 ako celok pod dlhodobým priemerom, ale v medziach normálu. Je teda takmer isté, že miestami bude pokračovať sucho z leta 2017. September 2017 by mal byť v u nás teplotne slabo nadnormálny a zrážkovo normálny. Ak sa ale vyskytne v jeseni nad strednou Európou stabilnejšie južné prúdenie pri cyklonálnom počasí, vždy to znamená výdatné zrážky a zvýšené povodňové riziko na veľkom území južného a stredného Slovenska. Stredozemné more je relatívne veľmi teplé, čo zostane až do XII.2017 a môže to významne ovplyvniť zvýšenie úhrnov zrážok aj u nás. Prognóza zrážok na dlhšie obdobie ako mesiac je oveľa menej úspešná ako prognóza priemerov teploty vzduchu.

Vložil: M. Lapin, 2.IX.2017

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA LETO 2017

Leto 2017 bolo na Slovensku v priemere mimoriadne teplé, teda celkovo teplotne mimoriadne nadnormálne, o 2,4 °C (Oravská Lesná) až 3,2 °C (Hurbanovo) teplejšie v porovnaní s DP 1951-1980 (aj 1961-1990 a 1901-2000). Zrážkovo bolo leto 2017 predbežne celkovo na dolnej hranici normálu, miestami ale aj podnormálne (SR asi 220 mm (85% DP), Hurbanovo 78% DP 1901-1990, Oravská Lesná 106% DP, Poprad 96% DP, Košice 74% DP), no pri vyššej teplote je obvykle aj vyšší výpar, takže ho môžeme hodnotiť prevažne ako suché až veľmi suché z pohľadu vlhkosti pôdy. Výhľad priemernej teploty vzduchu bol teda úspešný, výhľad zrážok sa splnil len v severnej polovici Slovenska, na juhu bolo zrážok podstatne menej.

Vložil: M. Lapin, 13.IX.2017

UPRESNENIE VÝHĽADU NA LETO 2017

Vzhľadom na to, že priemer teploty za Jún 2017 bol až o vyše 3 °C nad DP z obdobia 1901-2000 a tiež preto, že sa neočakáva v Júli a Auguste priemer teploty pod DP 1901-2000 je takmer isté, že leto 2017 bude teplotne nadnormálne, možno aj silne nadnormálne, teda o viac ako 1,2 °C nad DP 1901-2000. Úhrn zrážok za leto 2017 stále predpokladáme (napriek relatívne suchšiemu Júnu 2017) nad DP 1901-2000 ale v medziach normálu. Aktualizácia: 30.VI.2017

VÝHĽAD NA LETO (VI-VIII) 2017

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Koncom júna 2016 sa dostal ONI (Oceánický Niňo Index) do slabej zápornej fázy. Od XI.2016 začal ale opäť stúpať, takže fáza slabšieho javu LaNiňa s ONI okolo -0,5 °C trvala len do XII.2016. Od júna 2017 sa očakáva už mierna fáza javu ElNiňo s ONI 0,5 až 1,0 °C, ktorá môže zotrvať až do jesene 2017.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá a klesá do minima 11-ročného cyklu, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (v r. 2016 došlo k významnému medziročnému zvýšeniu o 3,3 ppm na 12-mesačnú kĺzavú hodnotu asi 404 ppm len pri CO₂), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu, teraz asi o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov. Do konca r. 2017 vzrastie koncentrácia CO₂ zrejme na 407 ppm.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas jesene 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred r. 2000, bola prevažne 1. až 2. najnižšia za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v XII.2016. až IV. 2017 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Veľmi nízka bola aj plocha morského ľadu okolo Antarktídy. Oscilácie NAO a AO pravdepodobne nemali teraz významnejší dlhodobý vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva zväčšenie ich vplyvu.

4) Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom trvalo dlhší čas najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1951-1980 v celej Arktíde v priemere, miestami aj o vyše 10 °C nad mesačným dlhodobým priemerom (DP). Relatívne teplo bolo v zime 2016/2017 a na jar 2017 aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie XII.2016 až IV.2017 bolo na kontinentoch severnej pologule v priemere o vyše 1,5 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000, oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 to bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu bola dlhú dobu v priemere relatívne veľmi teplá, relatívne teplá bola aj priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe. To ovplyvní celkový vývoj počasia aj na jar, v lete a jeseni 2017.

Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule až do jesene 2017 ako je priemer z obdobia 1951-1990 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, v priľahlých severných častiach kontinentov Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Určite bude veľmi teplo v strednej Ázii, na Blízkom Východe a v severnej Afrike. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch.

Počasie je lokálne veľmi premenlivé, preto nemožno spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani najbližšie leto (VI-VIII.2017) ako celok nebude u nás v priemere teplotne podnormálne v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude teda chladnejšia o viac ako 0,5 °C v porovnaní s DP). Očakávame skôr v priemere teplotne nadnormálne leto (zrejme o viac ako 0,5 °C nad DP). Samozrejme, aj počas nadnormálne teplého leta sa zvyknú ojedinele vyskytovať krátke studené, oblačné a daždivé periódy, keď sú najmä denné maximá teploty vzduchu hlboko pod normálom neraz aj počas viac ako 5 dní. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá pre leto 2017 ako celok nad dlhodobým priemerom, ale v medziach normálu, čo pri predpokladanom oživení konvektívnej aktivity a tiež kvôli vyššej teplote znamená, že sa budú významnejšie zrážky vyskytovať prevažne počas prehánok a búrkových lejakov, teda územne nerovnomerne. Je teda takmer isté, že miestami bude sucho. Jún 2017 by mal byť v u nás teplotne nadnormálny a zrážkovo podnormálny. Ak sa ale vyskytne v lete nad strednou Európou stabilnejšia cyklóna pri vyššej teplote vzduchu ako normál, vždy to znamená výdatné zrážky a zvýšené povodňové riziko na veľkom území. V posledných rokoch boli takéto situácie častejšie ako v minulosti. Prognóza zrážok na dlhšie obdobie ako mesiac je oveľa menej úspešná ako prognóza priemerov teploty vzduchu.

Vložil: M. Lapin, 2.VI.2017

ZHODNOTENIE VÝHĽADU NA JAR 2017

JAR (III.-V.2017) bola na Slovensku teplotne silne nadnormálna s odchýlkou od 1,7 °C do 2,5 °C v porovnaní s DP 1951-1980, 1,5 °C do 2,1 °C v porovnaní s DP 1961-1990 a 1,8 až 2,3 °C v porovnaní s DP 1901-2000. V Hurbanove o 2,0 °C teplejšia ako DP 1951-1980, o 1,6 °C viac ako DP 1961-1990, o 1,9 °C viac ako DP 1901-2000, v Košiciach o 2,5 °C viac ako DP 1951-1980, o 2,1 °C viac ako DP 1961-1990 a o 2,3 °C viac ako DP 1901-2000, v Oravskej Lesnej o 2,2 °C teplejšia ako DP 1951-1980, v Poprade o 2,5 °C teplejšia ako DP 1951-1980, na Chopku o 1,7 °C teplejšia ako DP 1951-1980. Na JAR spadlo na Slovensku v priemere asi 182 mm zrážok (asi 76% DP 1901-1990), v Hurbanove 84%, v Košiciach 66%, v Poprade 132% a v Oravskej Lesnej 148% DP 1901-1990. Výhľad teploty vzduchu bol úspešný, zrážkové úhrny boli len o málo vyššie, hlavne na severe Slovenska. Vložil M. Lapin, 1.VI.2017, upravené 9.VI.2017

Upresnenie výhľadu na jar 2017

V Marci 2017 boli mesačné priemery teploty vzduchu vysoko nad DP 1901-2000 (zväčša o 3,5 až 4,0 °C) a mesačné úhrny zrážok boli zväčša pod DP 1901-2000 (hlavne na juhu Slovenska). Výhľad na jar 2017 z 2.III.2017 nie je potrebné meniť.

Aktualizácia: 2.IV.2017

VÝHĽAD NA JAR (III-V) 2017

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko dôležitých faktov ovplyvňujúcich priemery meteorologických prvkov v rámci severnej pologule a kontinentov na severnej pologuli:

1) Koncom júna 2016 sa dostal ONI (Oceánický Niňo Index) do slabej zápornej fázy. Od XI.2016 začal ale opäť stúpať, takže fáza slabšieho javu LaNiňa s ONI okolo -0,5 °C trvala len do XII.2016. Koncom roka 2017 sa očakáva už mierna fáza javu ElNiňo s ONI okolo 1,5. Až dlhšietrvajúca LaNiňa (ElNiňo) spôsobuje významnejší relatívny pokles (vzostup) priemernej teploty v rozmere severnej pologule (aj o vyše 0,2 °C).

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá a klesá do minima 11-ročného cyklu, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (v roku 2016 došlo k významnému medziročnému zvýšeniu o 3,3 ppm na 12-mesačnú kĺzavú hodnotu asi 404 ppm len pri CO₂), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu, teraz asi o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas jesene 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, bola prevažne 1. až 2. najnižšia za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v XII.2016. až II. 2017 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Veľmi nízka bola aj plocha morského ľadu okolo Antarktídy. Oscilácie NAO a AO pravdepodobne nemali teraz významnejší dlhodobý vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva zväčšenie ich vplyvu. Relatívne veľmi teplá Arktída ale zdeformovala zonálnu cirkuláciu atmosféry v miernych a polárnych šírkach severnej pologule.

4) Veľmi teplé až rekordne teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom trvá už dlhší čas dobu najmä v Arktíde, aj o vyše 3 °C nad DP 1901-2000 v celej Arktíde v priemere, miestami aj o vyše 10 °C nad mesačným dlhodobým priemerom (DP). Relatívne teplo bolo v zime 2016/2017 aj na iných miestach severnej pologule. Mesiace XII.2016 až II.2017 boli na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 1,5 °C teplejšie ako DP z obdobia 1901-2000, rok 2016 bol tam tiež rekordne teplý, asi o 1,6 °C nad DP 1901-2000, oceány boli na severnej pologuli už od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1901-2000, čo je rekord od začiatku pozorovaní (v roku 2016 to bolo v priemere o 0,9 °C nad DP 1901-2000).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu je v priemere na danú ročnú dobu stále relatívne veľmi teplá, relatívne teplá je aj priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe. To ovplyvní celkový vývoj počasia aj na jar 2017.

Severná pologuľa: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule ako je priemer z obdobia 1951-1990 (tiež 1901-2000) aj v jarných mesiacoch 2017 (o viac ako 1,0 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, ale aj na značnej časti kontinentov Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Európa ako celok by mala byť tiež v priemere o viac ako 1,0 °C nad DP. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch. Zrejme sa rýchle bude prehrievať Stredný východ, Sahara a centrálna Ázia.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé aj v mesačných priemeroch, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani jar 2017 (III-V) ako celok nebude u nás v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (aj 1901-2000), nebude teda chladnejšia o viac ako 0,7 °C v porovnaní s DP. Očakávame skôr v priemere teplotne nadnormálnu jar (možno aj o viac ako 1,0 °C nad DP 1951-1990 a aj 1901-2000). Samozrejme, aj počas nadnormálne teplej jari sa zvyknú vyskytovať krátke studené periódy, keď je teplota vzduchu hlboko pod normálom, neraz aj počas viac ako 5 dní. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá pre jar ako celok pod dlhodobým priemerom, ale v medziach normálu. Prognóza zrážok na dlhšie obdobie ako mesiac je oveľa menej úspešná ako prognóza priemerov teploty vzduchu. Marec 2017 by mal byť teplejší ako DP asi o vyše 1,0 °C a mal by mať úhrn zrážok pod DP. Upresnenie výhľadu pre Slovensko uvedieme začiatkom IV.2017.

Vložil: M. Lapin, 2.III.2017

ZHODNOTENIE VÝHĽADU NA ZIMU 2016/2017

Zima (XII.2016-II.2017) bola na Slovensku prevažne teplotne normálna, v nižších polohách stredného Slovenska miestami aj podnormálna, na horách teplotne nad dlhodobým priemerom (DP) 1901-2000, 1951-1980 aj 1961-1990 až teplotne nadnormálna. V Hurbanove o 1,0 °C menej ako DP 1951-1980 a o 0,8 °C menej ako DP 1901-2000, v Košiciach o 0,8 °C menej ako DP 1951-1980 a o 0,6 °C menej ako DP 1901-2000, v Oravskej Lesnej o 0,1 °C menej ako DP 1951-1980, v Poprade o 0,1 °C menej ako DP 1951-1980, na Sliači o 1,1 °C menej ako DP 1951-1980, na Chopku o 1,8 °C viac ako DP 1951-1980. Február 2017 bol všade relatívne teplý (teplotne nadnormálny). V zime spadlo na Slovensku v priemere predbežne asi 90 mm zrážok (asi 64% DP 1901-1990). Výhľad na zimu z 2.XII.2016 teda nebol úspešný (alebo len čiastočne úspešný), upresnenie výhľadu z 2.I.2017 bolo vcelku úspešné. Vložil M. Lapin, 1.III.2017

UPRESNENIE VÝHĽADU NA ZIMU 2016/2017

Synoptická situácia a cirkulačné pomery nad Európou sa vyvíjajú tak, že sa niekoľkokrát zopakovalo a ešte aj zopakuje inverzné počasie nad Panónskou kotlinou, čo čiastočne ovplyvní aj počasie na Slovensku. Na horách bude zrejme zima (XII-II) 2016/2017 teplotne nad dlhodobým priemerom z obdobia 1901-2000 a aj 1961-1990, no v nižších polohách by mala byť asi o 0,5 °C pod dlhodobým priemerom. Preto bude zrejme aj úhrn zrážok nižší ako dlhodobý priemer. Platí to aj pre január, február by mal byť relatívne teplý. Vložil: M. Lapin, 2.I.2017

VÝHĽAD NA ZIMU (XII-II) 2016/17

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Na prelome XI. a XII. 2015 dosiahlo ElNiňo maximum (Oceánický Niňo Index – ONI bol okolo 3,0 °C), potom začalo ONI pomaly klesať, koncom júna 2016 sa dostalo do slabej zápornej fázy. Od XI.2016 začal ale opäť stúpať, takže fáza slabšieho javu LaNiňa s ONI okolo -0,5 °C bude trvať asi len do I.2017. Až dlhšietrvajúca LaNiňa spôsobuje relatívny pokles teploty v rozmere pologule.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá a klesá, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (rekordné bolo zvýšenie asi o 4,2 ppmv za 12 mesiacov do IV. 2016 len pri CO₂), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu, teraz asi o 0,2 až 0,3 °C za 10 rokov.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas jari, leta a jesene 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, bola prevažne 1. až 4. najnižšia za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v I. až V. a v X. až XI. 2016 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Oscilácie NAO a AO pravdepodobne nemali teraz významnejší vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva zväčšenie ich vplyvu.

4) Veľmi teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom trvá už dlhší čas dobu najmä v Arktíde, v X. a XI.2016 o vyše 3 °C nad DP, miestami aj o vyše 10 °C nad DP. Relatívne teplo bolo od začiatku roka 2016 aj v Európe, v strednej Ázii, na väčšine Sibíri, ale aj na iných miestach severnej pologule. Leto a jeseň 2016 boli na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 1,3 °C teplejšie ako dlhodobý priemer (DP) z obdobia 1961-1990, rok 2016 bude tam zrejme tiež asi o 1,3 °C nad DP 1961-1990, oceány boli na severnej pologuli od IV.2015 stále o vyše 0,6 °C v priemere teplejšie ako DP 1961-1990, v VIII až X.2015 o vyše 0,9 °C nad DP, v júli a auguste 2016 opäť nad 0,9 °C oproti DP.

5) Európska časť Severného ľadového oceánu je v priemere na danú ročnú dobu stále relatívne veľmi teplá, relatívne teplá je aj východná polovica Stredozemného mora a priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe. Zrejme sa zopakuje vývoj z predchádzajúcich rokov a priemerná teplota povrchu oceánov bude na severnej pologuli od júla 2016 do februára 2017 nezvyčajne vysoká (o viac ako 0,8 °C oproti DP 1961-1990). To ovplyvní aj celkový vývoj počasia.

Severná pologuľa: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule až do konca zimy 2016 ako je priemer z obdobia 1951-1990 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, ale aj na značnej časti kontinentov Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch, v miernych zemepisných šírkach kontinentov (45-70° s.z.š.) to môžu ovplyvniť stabilné zimné anticyklóny.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé, preto nemožno spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani zima 2016/17 (XII-II) ako celok nebude u nás v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude teda chladnejšia o viac ako 1,0 °C v porovnaní s DP). Očakávame skôr v priemere teplotne nadnormálnu zimu (možno aj o viac ako 1,0 °C nad DP 1951-1990). Samozrejme, aj počas nadnormálne teplej zimy sa zvyknú vyskytovať krátke studené periódy, keď je teplota vzduchu hlboko pod normálom, neraz aj počas viac ako 5 dní. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá pre zimu ako celok nad dlhodobým priemerom, ale v medziach normálu. Prognóza zrážok na dlhšie obdobie ako mesiac je oveľa menej úspešná ako prognóza priemerov teploty vzduchu. December 2016 by mal byť len o málo teplejší ako DP a mal by mať úhrn zrážok blízky DP.

Vložil: M. Lapin, 2.XII.2016

ZHODNOTENIE VÝHĽADU NA JESEŇ 2016

Jeseň (IX-XI) 2016 bola podľa údajov SHMÚ na Slovensku v nižších polohách teplotne nadnormálna, o 0,8 °C (Hurbanovo) až 1,3 °C (Košice) teplejšia v porovnaní s DP 1951-1980 (o 0,7 až 1,2 °C nad DP 1961-1990). V Hurbanove mala jeseň 2016 priemer teploty 10,9 °C, v Košiciach 10,8 °C, v Poprade 7,3 °C, v Oravskej Lesnej 6,2 °C a na Chopku 0,2 °C. Zrážkovo bola jeseň 2016 takáto: Hurbanovo 106% DP 1901-1990, Košice 132% DP, Poprad 113% DP, Oravská Lesná 123% DP, celkovo na Slovensku v hornej polovici normálu (SR predbežne asi 215 mm, asi 120% DP), no pri vyššej teplote je obvykle aj vyšší výpar, takže ju môžeme hodnotiť celkovo ako prevažne vlahovo normálnu, v októbri 2016 bolo ale prevažne veľmi vlhko. Náš výhľad bol teda veľmi úspešný. Vložil: M. Lapin, 2.XII.2016

VÝHĽAD NA JESEŇ (IX-XI) 2016

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Na prelome XI. a XII. 2015 dosiahlo ElNiňo maximum (Oceánický Niňo Index – ONI bol okolo 3,0 °C), potom začalo pomaly klesať, koncom júna 2016 sa dostalo do zápornej fázy. Koncom roka 2016 bude zrejme už vo fáze slabšieho javu LaNiňa s ONI okolo -0,5 °C. To znamená ešte stále kladný až neutrálny účinok na priemernú globálnu teplotu a aj teplotu na severnej pologuli až do zimy 2016/17. Až dlhšietrvajúca LaNiňa spôsobuje pokles teploty v rozmere pologule.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas jari a leta 2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, bola prevažne 1. až 4. najnižšia hodnota za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v I. až V. 2016 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Oscilácie NAO a AO pravdepodobne nemali teraz významnejší vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe a ani sa neočakáva zväčšenie ich vplyvu.

4) Veľmi teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom trvá už dlhší čas dobu najmä v Európe, v strednej Ázii, takmer v celej Arktíde, na väčšine Sibíri, ale aj na iných miestach severnej pologule. Jar a leto 2016 boli na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 1,4 °C teplejšie ako dlhodobý priemer (DP) z obdobia 1961-1990, rok 2015 bol asi o 1,3 °C nad DP 1961-1990, oceány boli na severnej pologuli stále o vyše 0,5 °C v priemere teplejšie ako DP 1961-1990, v VIII až X.2015 o vyše 0,9 °C nad DP, v júli a auguste 2016 opäť nad 0,9 °C oproti DP.

5) Európska časť Severného ľadového oceánu je v priemere na danú ročnú dobu stále relatívne veľmi teplá, relatívne teplá je aj východná polovica Stredozemného mora a priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe. Zrejme sa zopakuje vývoj z predchádzajúcich rokov a priemerná teplota povrchu oceánov bude na severnej pologuli od júla 2016 do januára 2017 nezvyčajne vysoká (nad 0,9 °C oproti DP 1961-1990). To ovplyvní aj celkový vývoj počasia.

Severná pologuľa: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule až do zimy 2016 ako je priemer z obdobia 1951-1990 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, ale aj na značnej časti kontinentov Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch, vo vysokých zemepisných šírkach kontinentov to môžu ovplyvniť stabilné anticyklóny.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé, preto nemožno spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani jeseň 2016 (IX-XI) ako celok nebude u nás v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude teda chladnejšia o viac ako 0,7 °C v porovnaní s DP). Očakávame skôr v priemere teplotne nadnormálna jeseň (zrejme o viac ako 0,7 °C nad DP). Samozrejme, aj počas nadnormálne teplej jesene sa zvyknú vyskytovať krátke studené periódy, keď sú najmä nočné minimá teploty vzduchu hlboko pod normálom neraz aj počas viac ako 5 dní. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá pre jeseň ako celok nad dlhodobým priemerom, ale v medziach normálu, čo pri predpokladanom oživení stredomorských cyklón a tiež kvôli vyššej teplote znamená, že sa budú významnejšie zrážky vyskytovať prevažne v južne orientovaných povodiach. Prognóza zrážok na dlhšie obdobie ako mesiac je oveľa menej úspešná ako prognóza priemerov teploty vzduchu.

Vložil: M. Lapin, 2.IX.2016

ZHODNOTENIE VÝHĽADU NA LETO 2016

Leto 2016 bolo na Slovensku v priemere relatívne veľmi teplé, teda celkovo teplotne silne nadnormálne až mimoriadne nadnormálne, o 1,6 °C (Hurbanovo) až 2,3 °C (Košice) teplejšie v porovnaní s DP 1951-1980 (aj 1961-1990). V Hurbanove malo leto 2016 priemer teploty 21,0 °C, v Košiciach 20,5 °C, v Poprade 16,5 °C, na Chopku 8,3 °C a v Oravskej Lesnej 15,4 °C. Zrážkovo bolo leto 2016 celkovo na hornej hranici normálu až nadnormálne (SR predbežne 310 mm (120% DP), Hurbanovo 167% DP 1901-1990, Oravská Lesná 107% DP, Poprad 138% DP, Košice 116% DP). Zrážky padali predovšetkým ako prehánky a búrkové lejaky, vyskytli sa aj prívalové povodne. Výhľad na leto bol úspešný aj z pohľadu priemerov teploty a aj úhrnov zrážok. Vložené: 2.IX.2016, 26.IX.2016

VÝHĽAD NA LETO (VI-VIII) 2016

Na stránkach najvýznamnejších svetových meteorologických inštitúcií sa už pravidelne objavuje odhad prevládajúceho počasia na niekoľko mesiacov dopredu, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov (širšia verzia tohoto výhľadu bola zverejnená v časopise Naše poľovníctvo 26.V.2016):

1) Na prelome XI. a XII. 2015 dosiahlo ElNiňo maximum (Oceánický Niňo Index – ONI bol okolo 3,0 °C), potom začalo pomaly klesať, od konca II. 2016 klesá už rýchlejšie a niekedy v júni alebo v júli 2016 prejde do zápornej fázy. Koncom roka 2016 bude zrejme už vo fáze slabšieho javu LaNiňa s ONI tesne pod -0,5 °C. To znamená ešte stále kladný účinok na priemernú globálnu teplotu a aj teplotu na severnej pologuli asi o 0,2 °C do konca leta, koncom roka 2016 už neutrálny až slabý záporný účinok.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (rekordné zvýšenie asi o 4,2 ppmv za 12 mesiacov do IV. 2016 len pri CO₂), čo postupne pomaly zvyšuje aj globálnu teplotu.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas zimy 2015/2016 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, bola prevažne 1. až 4. najnižšia hodnota za celé obdobie meraní, ako mesačný priemer bola v I. až V. 2016 zrejme vôbec najnižšia od začiatku systematických meraní. Oscilácie NAO a AO pravdepodobne nemali teraz významnejší vplyv na cirkulačné a teplotné pomery v Európe.

4) Veľmi teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom trvá už dlhší čas dobu najmä v Európe, v strednej Ázii, takmer v celej Arktíde, na väčšine Sibíri, ale aj na iných miestach severnej pologule. Zima bola na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 2,0 °C teplejšia ako dlhodobý priemer (DP) z obdobia 1961-1990, rok 2015 bol asi o 1,3 °C nad DP 1961-1990, východná polovica USA a Kanady ako aj Atlantický oceán južne od Islandu boli ale v zime 2015/2016 relatívne chladnejšie ako zvyšok severnej pologule, oceány boli na severnej pologuli stále o vyše 0,5 °C v priemere teplejšie ako DP 1961-1990, v VIII až X.2015 o vyše 0,9 °C nad DP.

5) Európska časť Severného ľadového oceánu je v priemere na danú ročnú dobu stále relatívne veľmi teplá, relatívne teplá je aj východná polovica Stredozemného mora a priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe. Zrejme sa zopakuje vývoj z predchádzajúcich rokov a priemerná teplota povrchu oceánov bude na severnej pologuli od júla 2016 do januára 2017 nezvyčajne vysoká. To ovplyvní aj celkový vývoj počasia.

Severná pologuľa: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu celkovú priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule až do jesene 2016 ako je priemer z obdobia 1951-1990 (o viac ako 0,5 °C). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, v priľahlých severných častiach kontinentov Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Chladnejšie počasie v priemere za jednotlivé mesiace sa očakáva len ojedinele v menších regiónoch.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé, preto nemožno spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je však dosť vysoká pravdepodobnosť, že ani leto 2016 (VI-VIII) ako celok nebude u nás v priemere teplotne podnormálne v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude teda chladnejšia o viac ako 0,5 °C v porovnaní s DP). Očakávame skôr v priemere teplotne nadnormálne leto (zrejme o viac ako 0,5 °C nad DP). Samozrejme, aj počas nadnormálne teplého leta sa zvyknú ojedinele vyskytovať krátke studené, oblačné a daždivé periódy, keď sú najmä denné maximá teploty vzduchu hlboko pod normálom neraz aj počas viac ako 5 dní. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá pre leto ako celok nad dlhodobým priemerom, ale v medziach normálu, čo pri predpokladanom oživení konvektívnej aktivity a tiež kvôli vyššej teplote znamená, že sa budú významnejšie zrážky vyskytovať prevažne počas prehánok a búrkových lejakov, teda územne nerovnomerne. Ak sa ale vyskytne v lete nad strednou Európou stabilnejšia cyklóna pri vyššej teplote vzduchu ako normál, vždy to znamená výdatné zrážky a povodňové riziko na veľkom území. V posledných rokoch boli takéto situácie častejšie ako v minulosti. Prognóza zrážok na dlhšie obdobie ako mesiac je oveľa menej úspešná ako prognóza priemerov teploty vzduchu.

Vložil: M. Lapin, 3.VI.2016

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA JAR 2016

Na Slovensku bola Jar 2016 až na niekoľko kratších chladnejších epizód pomerne teplá a až do začiatku Mája prevažne suchá, Jar 2016 bola v Hurbanove o 1,4 °C teplejšia ako DP 1951-1980 (o 1,0 °C teplejšia ako DP 1961-1990 a o 1,3 °C teplejšia ako DP 1901-2000), v Košiciach o 2,4 °C teplejšia ako DP 1951-1980 (o 2,0 °C ako DP 1961-1990 a o 2,2 °C ako DP 1901-2000), v Poprade o 2,2 °C teplejšia ako DP 1951-1980, v Oravskej Lesnej o 2,3 °C teplejšia ako DP 1951-1980 a na Chopku o 1,6 °C teplejšia ako DP 1951-1980. Úhrn zrážok dosiahol na Slovensku v priemere asi 162 mm (93 % DP 1901-1990). Výhľad bol teda vcelku úspešný. Vložil: M. Lapin, 3.VI.2016, 8.VI.2016

UPRESNENIE VÝHĽADU NA JAR 2016

Nie je dôvod na zmenu nášho pôvodného výhľadu z 2.iII.2015. Ďalší vývoj počasia naznačuje, že jar 2016 by mala byť na Slovensku asi o 1 °C až 2 °C teplejšia ako dlhodobý priemer (DP) z obdobia 1951-1980 (aj 1961-1990 a 1901-2000). Úhrny zrážok by mali byť celkovo v medziach normálu. Aktualizácia z 1.IV.2016

VÝHĽAD POČASIA NA JAR 2016 (III-V)

Z faktorov, ktoré ovplyvňujú globálnu klímu budú mať zrejme aj teraz najväčší význam tieto:

1) Slnečná aktivita je už nízka a prechádza postupne do minima v aktuálnom 11-ročnom cykle, dosahuje ale nižšiu úroveň ako počas predchádzajúcich cyklov; to má ale iba vplyv na zníženie globálnej teploty o menej ako 0,1 °C v priemere;

2) Teplá fáza ElNiňo v Pacifiku prebieha od septembra 2015, v novembri a decembri 2015 dosiahol Oceánický Niňo Index veľmi vysoké hodnoty (na úrovni 2,8 až 3,1); predpovede naznačujú, že táto teplá fáza ElNiňo potrvá najmenej do júna 2016, keď klesne ONI na úroveň okolo 1,0; ElNiňo bolo spojené so zvýšením globálnej teploty asi o 0,3 °C, pretože pokračovala aj teplá fáza Pacifickej Dekádnej Oscilácie, ktorá globálnu teplotu tiež zvyšuje, vplyv ElNiňo potrvá zrejme celý rok 2016, ktorý sa tak môže priblížiť rekordne vysokej globálnej teplote z roku 2015;

3) Globálna emisia skleníkových plynov pokračuje v rýchle rastúcom trende napriek ekonomickej kríze v niektorých krajinách (v r. 2015 bol zaznamenaný najvyšší memedziročný rast koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme za celé obdobie merania – až o 3,0 ppm), čím opäť zosilnie skleníkový efekt atmosféry; vysoká priemerná teplota povrchu oceánov na Zemi tiež prispeje k zvýšeniu koncentrácie CO₂ v atmosfére;

4) Za zmienku ale stojí aj znížená plocha morského ľadu okolo Antarktídy približne na dlhodobý priemer (predtým tam bola 3 roky zvýšená plocha morského ľadu, čo globálnu klímu mohlo ochladzovať); plocha zimného morského ľadu v Arktíde je rekordne nízka už od začiatku januára 2016, stále je asi o 1,5 mil. km² menšia ako dlhodobý priemer z obdobia pred rokom 1991.

5) Teplota povrchu oceánov je globálne a aj na severnej pologuli rekordne vysoká, hoci okolo Antarktídy, na severe Atlantiku a na severozápade Pacifiku je trochu nižšia ako dlhodobý priemer. Začal rýchly rast teploty v strednej Ázii, výrazne teplejšie ako dlhodobý priemer je Barentsovo more.

6) Nemôžeme predvídať silné sopečné erupcie, ktoré pôsobia ochladzujúco na globálnu klímu. Takýto vývoj bude pravdepodobne znamenať, že priemerná globálna teplota bude až do júna 2016 vyššia ako dlhodobý priemer (DP) z obdobia 1951-1990 najmenej o 0,7 °C a vyššia bude aj teplota na kontinentoch severnej pologule najmenej o 0,5 °C nad DP z obdobia 1951-1990.

To bude mať zrejme za dôsledok aj zoslabenie prenosu vzduchu z Atlantiku nad Európu počas nasledujúcej jari kvôli zmenšeniu teplotného rozdielu medzi Arktídou a tropickými šírkami Zeme. V minulosti sa za takých okolností vždy zaznamenal výskyt významného oteplenia počas jari v nejakej časti kontinentov Severnej Ameriky, Európy a Ázie. Aj vďaka tomu bola za podobných okolností priemerná teplota na severnej pologuli a aj v strednej Európe v poslednom desaťročí značne vyššia ako DP z obdobia 1951-1990. Ani teraz sa ale nedá odhadnúť, že ktorú časť kontinentu to postihne najviac. Modelové odhady dávajú pre všetky mesiace až do mája 2016 v strednej Európe vyšší priemer teploty vzduchu ako DP 1951-1990 asi o 0,5 °C, na severovýchode Európy a v strednej Ázii až o vyše 2 °C. Uvedený vývoj ale tiež znamená rýchly nástup suchého počasia v strednej a východnej Európe ako celku v priemere. Stredomorské cyklóny sa v tejto ročnej dobe vyskytujú zriedkavejšie ako v zime a majú aj menej zrážok. Výskyt takýchto zrážok sa ale nedá na dlhšiu dobu ako 10 dní predpovedať.

Z naznačeného vývoja počasia tiež vyplýva, že je na Slovensku opäť veľmi malá pravdepodobnosť teplotne podnormálnej jari III. až V.2016 (nebude zrejme chladnejšia ako 0,7 °C pod DP 1951-1990). Skôr sa dá predpokladať, že jar 2016 bude nad hranicou normálu (asi o vyše 0,7 °C nad DP). Určite zasiahne strednú Európu aspoň jedno významnejšie jarné oteplenie, ochladenia budú pravdepodobne krátke a neovplyvnia celkovo teplejší charakter jari. Marec 2016 bude pravdepodobne teplotne normálny (asi len o 0,5 °C nad DP) s vyššími úhrnmi zrážok ako DP. Úhrny zrážok za celú jar budú závisieť od toho, či sa naše územie dostane do dosahu horúceho a suchého počasia nad východnou Európou, čo sa nedá teraz ešte spoľahlivo predvídať. Pretože sa očakáva prevažne teplejší charakter počasia ako DP, na nížinách Slovenska sa pravdepodobne postupne rozvinie sucho.

Vložil: M.Lapin, 2.III.2016

Vyhodnotenie výhľadu počasia na zimu 2015/16 (XII-II): Zima (XII.2015-II.2016) bola v Hurbanove o 2,9 °C teplejšia ako DP 1951-1980, o 3,0 °C viac ako DP 1961-1990, o 3,1 °C viac ako DP 1901-2000, v Košiciach o 3,0 °C viac ako DP 1951-1980, o 3,2 °C viac ako DP 1961-1990 a o 3,3 °C viac ako DP 1901-2000, v Oravskej Lesnej o 3,6 °C viac ako DP 1951-1980, v Poprade o 2,9 °C viac ako DP 1951-1980, na Chopku o 2,9 °C Viac ako DP 1951-1980 . V zime spadlo na Slovensku v priemere predbežne asi 200 mm zrážok (asi 142% DP 1901-1990). Výhľad priemernej teploty bol vcelku úspešný, hoci sme ho podhodnotili asi o 1 °C (zima bola ešte teplejšia ako sme predpokladali), výhľad zrážok tiež podhodnotil skutočný stav, no výdatné zrážky padali iba počas stredomorských cyklón, čo sme predpokladali. Vložil: M. Lapin, 1.III.2016, 10.III.2016

UPRESNENIE VÝHĽADU NA ZIMU 2015/16 Z 2.XII.2015

Nie je dôvod na zmenu nášho pôvodného výhľadu z 2.XII.2015. Ďalší vývoj počasia naznačuje, že zima (XII.2015-II.2016) by mala byť na Slovensku asi o 1 °C až 2 °C teplejšia ako dlhodobý priemer (DP) z obdobia 1951-1980 (aj 1961-1990 a 1901-2000). Úhrny zrážok by mali byť celkovo v medziach normálu. Aktualizácia z 2.I.2016

Výhľad počasia na zimu 2015/16 (XII-II), upresnenie výhľadu publikovaného v NP 23.X.2015

Z faktorov, ktoré ovplyvňujú globálnu klímu budú mať zrejme aj teraz najväčší význam tieto:

1) Slnečná aktivita je už nízka a prechádza postupne do minima v aktuálnom 11-ročnom cykle, dosahuje ale nižšiu úroveň ako počas predchádzajúcich cyklov;

2) V máji 2015 začala po dlhšom období výraznejšia teplá fáza ElNiňo v Pacifiku a od septembra 2015 už dosahuje Oceánický Niňo Index pomerne vysoké hodnoty nad 2,0 (posledné 3 týždne je Niňo3.4 index na úrovni 3,0 až 3,1); predpovede naznačujú, že táto teplá fáza ElNiňo potrvá najmenej do jari 2016 a bude spojená so zvýšením globálnej teploty asi o 0,2 °C lebo pokračuje aj teplá fáza Pacifickej Dekádnej Oscilácie, ktorá globálnu teplotu tiež zvyšuje;

3) Globálna emisia skleníkových plynov pokračuje v rastúcom trende napriek ekonomickej kríze v niektorých krajinách, čím opäť zosilnie skleníkový efekt atmosféry; vysoká priemerná teplota povrchu oceánov na Zemi tiež prispeje k zvýšeniu koncentrácie CO₂ v atmosfére;

4) Za zmienku ale stojí aj znížená plocha morského ľadu okolo Antarktídy približne na dlhodobý priemer (predtým tam bola 3 roky zvýšená plocha morského ľadu, čo globálnu klímu mohlo ochladzovať); plocha letného morského ľadu v Arktíde síce značne zaostala oproti rekordu najmenšej plochy z roku 2012, no stále je asi o 1,5 mil. km² menšia ako dlhodobý priemer z obdobia pred rokom 1991.

5) Nemôžeme predvídať silné sopečné erupcie, ktoré pôsobia ochladzujúco na globálnu klímu. Takýto vývoj bude pravdepodobne znamenať, že priemerná globálna teplota bude až do marca 2016 vyššia ako dlhodobý priemer (DP) z obdobia 1951-1990 najmenej o 0,7 °C a vyššia bude aj teplota na kontinentoch severnej pologule, najmenej o 0,5 °C nad DP z obdobia 1951-1990.

To bude mať zrejme za dôsledok aj zoslabenie prenosu vzduchu z Atlantiku nad Európu počas nasledujúcej zimy kvôli zmenšeniu teplotného rozdielu medzi Arktídou a tropickými šírkami Zeme. V minulosti sa za takých okolností vždy zaznamenal výskyt významného prechodného ochladenia v nejakej časti kontinentov Severnej Ameriky, Európy a Ázie v zime. Napriek tomu bola za podobných okolností priemerná teplota na severnej pologuli a aj v strednej Európe v poslednom desaťročí vyššia ako DP z obdobia 1951-1990. Ani teraz sa ale nedá odhadnúť, že ktorú časť kontinentu to postihne najviac. Modelové odhady dávajú pre všetky mesiace až do februára 2016 v strednej Európe vyšší priemer teploty vzduchu ako DP 1951-1990 najmenej o 0,5 °C. Uvedený vývoj ale tiež znamená zníženie úhrnov zrážok v chladnom polroku v strednej a východnej Európe ako celku v priemere, hoci na území ovplyvnenom stredomorskými cyklónami môžu byť zrážky aj vysoko nadnormálne. Výskyt takýchto zrážok sa ale nedá na dlhšiu dobu ako 10 dní predpovedať.

Z naznačeného vývoja počasia tiež vyplýva, že je na Slovensku opäť veľmi malá pravdepodobnosť teplotne podnormálneho zimného obdobia XII.2015 až II.2016 (nebude chladnejšia ako 1,0 °C pod DP 1951-1990). Skôr sa dá predpokladať, že zima 2015/16 bude nad hranicou normálu (asi o vyše 1,0 °C nad DP). Určite zasiahne strednú Európu aspoň jedno významnejšie zimné ochladenie, pravdepodobne bude ale krátke a neovplyvní celkovo teplejší charakter zimy. December 2015 bude zrejme tiež relatívne teplý (asi o viac ako 1,0 °C nad DP) s nižšími úhrnmi zrážok ako DP. Úhrny zrážok za celú zimu budú závisieť od toho, či sa naše územie dostane do dosahu stredomorských cyklón, čo sa nedá teraz ešte spoľahlivo predvídať. Pretože sa očakáva prevažne teplejší charakter počasia ako DP, na nížinách Slovenska bude zrejme snehová pokrývka celkovo podnormálna, v horách nad 1000 m n.m. môže byť aj nadnormálna. V prípade prechodu stredomorských cyklón cez naše územie sa nedá vylúčiť aj veľké množstvo nového snehu (krátkodobo aj na nížinách).

Vložil: M.Lapin, 2.XII.2015

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA JESEŇ 2015

Jeseň (IX-XI) bola na Slovensku teplotne nadnormálna, v Hurbanove o 1,2 °C teplejšia ako DP 1951-1980, o 1,2 °C viac ako DP 1961-1990, o 1,4 °C viac ako DP 1901-2000, v Košiciach o 1,6 °C viac ako DP 1951-1980, o 1,5 °C viac ako DP 1961-1990 a o 1,7 °C viac ako DP 1901-2000, v Oravskej Lesnej o 1,3 °C viac ako DP 1951-1980, v Poprade o 1,3 °C viac ako DP 1951-1980 a na Chopku o 1,8 °C viac ako DP 1951-1980. V jeseni spadlo na Slovensku v priemere 232 mm zrážok (asi 130% DP 1901-1990). Výhľad priemernej teploty bol úspešný, výhľad úhrnu zrážok nebol úspešný, zvýšenie úhrnov spôsobila v podstate jedna stredomorská cyklóna v októbri 2015.

Vložil: M.Lapin, 2.XII.2015, 10.XII.2015

UPRESNENIE VÝHĽADU NA JESEŇ 2015 (IX. - XI.2015)

Slovensko: Počasie je dosť premenlivé aj v jeseni, všetko však nasvedčuje tomu, že jeseň ako celok bude ešte o niečo teplejšia ako sme pred mesiacom predpokladali, teda asi o 1,0 až 2,0 °C nad DP z obdobia 1951-1980 a aj 1961-1990 a 1901-2000. Celkovo bude mať jeseň zrážky asi v medziach normálu, v priemere na Slovensku tesne pod DP 1901-1990. Október bude asi o 1,5 °C teplejší ako DP a asi s podnormálnymi zrážkami. Nemáme dôvod meniť výhľad z 2.IX.2015. So stredomorskou cyklónou sprevádzanou u nás výdatnými zrážkami ani ja a ani modely nemohli 1.X. počítať, písal som to už vo výhľade z 2.IX.

Vložil: M. Lapin, 1.X.2015, doplnené 17.X.2015

VÝHĽAD POČASIA NA JESEŇ 2015 (IX. - XI.2015)

Na stránkach profesionálnych meteorologických inštitúcií sa už objavil odhad prevládajúceho počasia na jeseň 2015, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu spolu. Informácie o nastávajúcom mimoriadne studenej jeseni zverejnené v niektorých médiách nekomentujeme. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) V lete 2015 zotrvala a neskôr významne zosilňovala pozitívna fáza javov LaNiňa/ElNiňo s ONI (Oceánický Nino Index), koncom augusta už v sektore 3.4 na okolo 2,0 °C, teda v intervale veľmi teplej fázy ElNiňo. To znamená kladný účinok na priemernú globálnu teplotu a aj na severnej pologuli. Takýto vývoj sa predpokladá najmenej až do zimy 2015/2016, keď by mal index ONI zosilnieť až do 3,0 °C, uvedený otepľujúci účinok sa teda prejaví výraznejšie aj v priebehu roka 2015 (v priemeroch na celej Zemi a aj na severnej pologuli). Prebieha aj kladná fáza PDO v severnom Pacifiku, tiež s kladným účinkom na priemer teploty severnej pologule.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá a už klesá, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rýchle rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (asi o 2,5 ppmv za rok len pri CO₂). Erupcie sopiek sa v roku 2014 a ani začiatkom roka 2015 zrejme na priemeroch teploty vzduchu na severnej pologuli významnejšie neprejavia.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas leta 2015 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, v júli a auguste 2015 bola 4. až 6. najnižšia od r. 1979. To ovplyvnilo cirkulačné pomery na severnej pologuli kvôli relatívnemu nedostatku studeného vzduchu v Arktíde a slabšej zonálnej cirkulácii atmosféry. Indexy oscilácií NAO a AO sú zväčša v neutrálnej fáze už od začiatku zimy 2014/15, obnovilo sa častejšie západné prúdenie v atmosfére, prevažne ale iba nad západnou a severnou Európou.

4) Relatívne teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom zotrváva na viacerých miestach v Európe (najmä v strede a na juhu), na Sibíri, v strednej a východnej Ázii a v časti Arktídy v blízkosti Európy, na západe USA a Kanady, ale aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie roka 2014 a aj roku 2015 až doteraz bolo na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 1,0 °C nad dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (1. až 4. najteplejšie od 1880), východná polovica USA a Kanady a len malá časť Sibíri a severu európskeho Ruska boli ale v v lete 2015 relatívne chladnejšie ako zvyšok severnej pologule, oceány boli na severnej pologuli od mája 2014 najteplejšie za celé obdobie od roku 1880, stále v priemere teplejšie ako DP asi o 0,7 °C (v VIII-X.2014 až o 0,8 °C nad DP).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu je v priemere na danú ročnú dobu stále relatívne veľmi teplá, relatívne teplá je väčšinou aj východná polovica Stredozemného mora a priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe. Relatívne chladnejšia je stredná časť severu Atlantického oceánu, južne od Grónska. Nedostatok studeného vzduchu v celej Euro-Ázii asi ovplyvní cirkulačné pomery a aj počasie až do jesene 2015 (pravdepodobne prevažne teplo a spočiatku väčšinou sucho).

Kontinenty severnej pologule: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule spolu v nasledujúcej jeseni ako celku v porovnaní s priemerom z obdobia 1951-1990 (viac ako 0,5 °C nad DP 1961-1990). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, na časti Sibíri, v strednej Ázii a na západe USA a Kanady. Chladnejšie by malo byť iba miestami, bude to asi niekde v okolí Grónska a na východe severnej Ameriky. september bude pravdepodobne skoro v celej Európe blízky dlhodobému priemeru s prevažne vyššími úhrnmi zrážok ako DP, v strednej Európe sa ale očakávajú úhrny zrážok okolo DP.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je ale takmer isté, že najbližšia jeseň nebude ako celok u nás opäť v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude chladnejšia o viac ako 0,7 °C pod DP). Očakávame teda v priemere teplotne normálnu až nadnormálnu jeseň (pravdepodobne nad DP z obdobia 1951-1990 asi o 0,5 až 1,0 °C). Podľa terajších zdrojov nie je možné odhadnúť časový priebeh výraznejších prechodných ochladení a oteplení, ktoré sa vyskytujú v jeseni takmer každý rok. September 2015 by mal byť v priemere asi o 0,5 °C teplejší ako DP 1951-1990 s úhrnmi zrážok tesne pod DP v celoslovenskom priemere, prvá polovica septembra bude teplotne tiež blízka dlhodobému priemeru a zrážkovo v dolnej polovici intervalu normálu. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá aj pre jeseň ako celok v medziach normálu. Stredomorské cyklóny nás v jeseni zasahujú pomerne často, väčší význam majú v južnej polovici Slovenska, pri ktorých môže spadnúť veľa zrážok južne od Slovenského Rudohoria. To by mohlo zlepšiť nepriaznivú bilanciu pôdnej vlahy na južnom Slovensku. Modelová a aj štatistická dlhodobá predpoveď úhrnov zrážok je však oveľa menej úspešná ako v prípade teploty vzduchu. Upresnenie uvedieme začiatkom októbra 2015.

Vložil: M.Lapin, 2.IX.2015

VYHODNOTENIE VÝHĽADU POČASIA NA LETO, VI.2015 – VIII.2015

Leto 2015 bolo na Slovensku mimoriadne teplé, teda celkovo teplotne mimoriadne nadnormálne o 2,9 °C (Poprad) až 3,5 °C (Košice) teplejšie v porovnaní s DP 1951-1980 (aj 1961-1990). V Hurbanove malo leto 2015 priemer teploty 22,9 °C, v Košiciach 21,7 °C, v Poprade 17,7 °C, na Chopku 9,7 °C a v Oravskej Lesnej 16,6 °C, v Košiciach a Poprade to bolo vôbec najteplejšie leto od začiatku pozorovaní (najteplejšie od začiatku pozorovaní bolo na viacerých staniciach, na juhozápade to bolo 2. najteplejšie leto, po lete 2003). Zrážkovo bolo leto celkovo na dolnej hranici normálu až podnormálne (SR predbežne 142 mm (55% DP), Hurbanovo 82% DP 1901-1990, Oravská Lesná 53% DP, Poprad 49% DP, Košice 60% DP), no pri vyššej teplote je obvykle aj vyšší výpar, takže ho môžeme hodnotiť prevažne veľmi suché. Pozoruhodný bol veľký počet bezzrážkových dní, zrážky padali predovšetkým pri ojedinelých búrkových lejakoch a prehánkach, v Hurbanove spadlo počas jedného dňa až 90,2 mm zrážok, čiže veľká väčšina zo 140,2 mm počas celého leta. Teplota vzduchu bola teda v priemere o 1 až 1,5 °C vyššia ako sme predpokladali 1.VII a bola o 2 až o 3 °C vyššia ako očakávali modelové odhady svetových stredísk, úhrny zrážok boli podstatne nižšie, splnil sa ale predpoklad veľkých územných rozdielov pri prevažne konvektívnych zrážkach. Výhľad bol teda len čiastočne úspešný. Vložil: M. Lapin, 2.IX.2015

UPRESNENIE VÝHĽADU NA LETO

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé aj v lete, všetko však nasvedčuje tomu, že leto ako celok bude ešte o niečo teplejšie ako sme pred mesiacom predpokladali, teda o 1,0 až 2,0 °C nad DP z obdobia 1951-1980 a aj 1961-1990 a 1901-2000. Celkovo bude mať leto asi zrážky v medziach normálu, v priemere na Slovensku nie ďaleko od DP 1901-1990, ale dosť nerovnomerne rozložené. Júl bude asi o 2 °C teplejší ako DP. Inak platí výhľad z 1.VI.2015.

Vložil: M. Lapin, 1.VII.2015

VÝHĽAD POČASIA NA LETO 2015 (VI. - VIII.2015)

Na stránkach profesionálnych meteorologických inštitúcií sa už objavil odhad prevládajúceho počasia na leto 2015, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu spolu. Informácie o nastávajúcom mimoriadne studenom lete zverejnené v niektorých médiách nekomentujeme. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) Na jar 2015 zotrvala a neskôr zosilňovala pozitívna fáza javov LaNiňa/ElNiňo s ONI (Oceánický Nino Index) okolo 1,0, teda v intervale miernej teplej fázy ElNiňo. To znamená kladný účinok na priemernú globálnu teplotu a aj na severnej pologuli. Takýto vývoj sa predpokladá najmenej až do zimy 2015/2016, keď by mal index ONI zosilnieť až do 2,0, uvedený otepľujúci účinok sa teda prejaví výraznejšie aj v priebehu roka 2015 (v priemeroch na celej Zemi a aj na severnej pologuli). Prebieha aj kladná fáza PDO v severnom Pacifiku, tiež s kladným účinkom na priemer teploty severnej pologule.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá a už začala klesať, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rýchle rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (asi o 2,5 ppmv za rok len pri CO₂). Erupcie sopiek sa v roku 2014 a ani začiatkom roka 2015 zrejme na priemeroch teploty vzduchu na severnej pologuli významnejšie neprejavia.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas jesene 2014, zimy 2014/15 a jari 2015 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, vo februári až máji 2015 bola na hranici najnižších rekordov. To ovplyvnilo cirkulačné pomery na severnej pologuli kvôli relatívnemu nedostatku studeného vzduchu v Arktíde a slabšej zonálnej cirkulácii atmosféry. Indexy oscilácií NAO a AO sú zväčša v neutrálnej až pozitívnej fáze od začiatku zimy 2014/15, obnovilo sa častejšie západné prúdenie v atmosfére, prevažne ale iba nad západnou a severnou Európou.

4) Relatívne teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom zotrváva na viacerých miestach v Európe (najmä na severe), na Sibíri, v strednej a východnej Ázii a v časti Arktídy v blízkosti Európy, na západe USA a Kanady, ale aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie roka 2014 a aj roku 2015 až doteraz bolo na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 1,0 °C nad dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (1. až 4. najteplejšie od 1880), východná polovica USA a Kanady a len malá časť Sibíri boli ale v tomto období relatívne chladnejšie ako zvyšok severnej pologule, oceány boli na severnej pologuli od mája 2014 najteplejšie za celé obdobie od roku 1880, stále v priemere teplejšie ako DP asi o 0,7 °C (v VIII-X.2014 až o 0,8 °C nad DP).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu je v priemere na danú ročnú dobu stále relatívne veľmi teplá, relatívne teplá je väčšinou aj východná polovica Stredozemného mora a priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe. Nedostatok studeného vzduchu v celej Euro-Ázii asi ovplyvní cirkulačné pomery a aj počasie až do jesene 2015 (pravdepodobne prevažne teplo a väčšinou sucho s častými prehánkami a búrkovými lejakmi).

Kontinenty severnej pologule: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule spolu v nasledujúcom lete ako celku v porovnaní s priemerom z obdobia 1951-1990 (viac ako 0,5 °C nad DP 1961-1990). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, na veľkej časti Sibíri, v strednej Ázii a na západe USA a Kanady. Chladnejšie by malo byť iba miestami, bude to asi niekde v okolí Grónska a na východe severnej Ameriky. Jún bude pravdepodobne skoro v celej Európe relatívne teplý, len v severozápadnej Európe približne rovnaký ako dlhodobý priemer s prevažne nižšími úhrnmi zrážok ako DP, na západe a severe Európy sa ale očakávajú vyššie úhrny zrážok ako DP.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je ale takmer isté, že najbližšie leto nebude ako celok u nás opäť v priemere teplotne podnormálne v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude chladnejšia o viac ako 0,5 °C pod DP). Očakávame teda v priemere teplotne normálne až nadnormálne leto (pravdepodobne nad DP z obdobia 1951-1990 asi o 0,5 až 1,0 °C). Podľa terajších zdrojov nie je možné odhadnúť časový priebeh výraznejších prechodných ochladení a oteplení, ktoré sa vyskytujú v lete takmer každý rok. Jún 2015 by mal byť v priemere asi o 1,0 °C teplejší ako DP 1951-1990 s podnormálnymi úhrnmi zrážok v celoslovenskom priemere, prvá polovica júna bude tiež relatívne teplá a dosť suchá. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá aj pre leto ako celok v medziach normálu ale nad DP. Stredomorské cyklóny nás na v lete zasahujú iba zriedka, väčší význam majú lokálne búrkové lejaky a prechodné cyklóny, pri ktorých môže spadnúť lokálne veľké množstvo zrážok. Očakávame teda dosť veľké rozdiely v zavlažení pôdy na Slovensku aj počas leta 2015. Modelová a aj štatistická dlhodobá predpoveď úhrnov zrážok je však oveľa menej úspešná ako v prípade teploty vzduchu. Upresnenie uvedieme začiatkom júla 2015.

Vložil: M.Lapin, 1.VI.2015

VYHODNOTENIE VÝHĽADU POČASIA NA JAR, III.2015 – V.2015

Jar (III.-V.2015) bola v Hurbanove o 0,9 °C teplejšia ako DP 1951-1980, o 0,5 °C viac ako DP 1961-1990, o 0,8 °C viac ako DP 1901-2000, v Košiciach o 1,5 °C viac ako DP 1951-1980, o 1,1 °C viac ako DP 1961-1990 a o 1,3 °C viac ako DP 1901-2000, v Oravskej Lesnej o 1,1 °C viac ako DP 1951-1980, v Poprade o 1,6 °C viac ako DP 1951-1980, na Chopku o 0,9 °C Viac ako DP 1951-1980 (teplotne nadnormálna, v Poprade a aj inde na východe SR asi 15.-20. najteplejšia). Na jar spadlo v na Slovensku v priemere predbežne asi 185 mm zrážok (asi 105% DP 1901-1990). Z toho vyplýva, že bola jar ešte asi o 0,5 – 1,0 °C teplejšia ako sme predpokladali (a ako predpokladali aj iné modelové odhady) a zrážkovo bola vcelku v súlade s predpokladom. Na severnej pologuli bola jar 2015 asi o 1,0 °C teplejšia ako DP 1961-1990 (1. – 2. najteplejšia od roku 1850). Náš výhľad je možné považovať za vcelku úspešný.

Vložil: M. Lapin, aktualizácia 1.VI.2015, 10.VI.2015

UPRESNENIE VÝHĽADU NA JAR 2015

Nie je dôvod na menenie nášho výhľadu z 27.II.2015, v Hurbanove by mala byť jar asi o 0.5 až 1,0 °C teplejšia ako dlhodobý priemer 1951-1980 a aj 1961-1990 a mala by mať úhrn zrážok na Slovensku blízko dlhodobého priemeru (asi 180 mm v priemere). Prvá polovica apríla bude ale relatívne chladná. Graf je na: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/THurbanovo.htm

Vložil: M. Lapin, 2.IV.2015

VÝHĽAD POČASIA NA JAR 2015 (III. - V.2015)

Na stránkach profesionálnych meteorologických inštitúcií sa už objavil odhad prevládajúceho počasia na jar 2015, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu spolu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) V zime 2014/15 zotrvala pozitívna fáza javov LaNiňa/ElNiňo s ONI (Oceánický Nino Index) okolo 1,0, teda v intervale miernej teplej fázy ElNiňo. To znamená kladný účinok na priemernú globálnu teplotu a aj na severnej pologuli. Takýto vývoj sa predpokladá najmenej až do leta 2015, uvedený otepľujúci účinok sa teda prejaví výraznejšie asi aj v priebehu roka 2015 (v priemeroch na celej Zemi a aj na severnej pologuli). Prebieha aj kladná fáza PDO v severnom Pacifiku, tiež s kladným účinkom na priemer teploty severnej pologule.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá a už začína klesať, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rýchle rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (asi o 2,5 ppmv za rok len pri CO₂). Erupcie sopiek sa v roku 2014 a ani začiatkom roka 2015 zrejme na priemeroch teploty vzduchu na severnej pologuli významnejšie neprejavia.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas jesene 2014 a zimy 2014/15 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, je však v priemere väčšia ako v rokoch 2012 a 2013, vo februári 2015 bola ale na hranici najnižších rekordov. To ovplyvnilo cirkulačné pomery na severnej pologuli kvôli relatívnemu nedostatku studeného vzduchu v Arktíde a slabšej zonálnej cirkulácii atmosféry. Indexy oscilácií NAO a AO sú zväčša v neutrálnej až pozitívnej fáze od začiatku zimy 2014/15, obnovilo sa častejšie západné prúdenie v atmosfére, prevažne ale iba nad západnou a severnou Európou.

4) Relatívne teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom zotrváva na viacerých miestach v Európe (najmä na severe), na Sibíri, v strednej a východnej Ázii a v časti Arktídy v blízkosti Európy, na západe USA a Kanady, ale aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie roka 2014 a aj zimy 2014/15 bolo na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 1,0 °C nad dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (4. najteplejšie od 1880), východná polovica USA a Kanady a len malá časť Sibíri boli ale v tomto období relatívne chladnejšie ako zvyšok severnej pologule, oceány boli na severnej pologuli od mája 2014 najteplejšie za celé obdobie od roku 1880, stále v priemere teplejšie ako DP asi o 0,7 °C (v VIII-X až o 0,8 °C nad DP).

5) Európska časť Severného ľadového oceánu je v priemere na danú ročnú dobu stále relatívne veľmi teplá, relatívne teplá je väčšinou aj východná polovica Stredozemného mora a priľahlá časť severu Atlantického oceánu pri Európe. Nedostatok studeného vzduchu v celej Euro-Ázii asi ovplyvní cirkulačné pomery a aj počasie až do jesene 2015 (pravdepodobne prevažne teplo a väčšinou sucho).

Kontinenty severnej pologule: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule spolu v nasledujúcej jari ako celku v porovnaní s priemerom z obdobia 1951-1990 (asi viac ako 0,5 °C nad DP). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, v Škandinávii a na západe USA a Kanady. Chladnejšie by malo byť iba miestami v severnej časti kontinentov, bude to asi niekde v strednej časti Sibíri a na východe severnej Ameriky. Marec bude pravdepodobne skoro v celej západnej, severnej a čiastočne aj strednej Európe relatívne teplý, v juhovýchodnej polovici Európy približne rovnaký ako dlhodobý priemer s prevažne nižšími úhrnmi zrážok ako DP, na západe a severe Európy sa ale očakávajú vyššie úhrny zrážok ako DP.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je ale takmer isté, že najbližšia jar nebude ako celok u nás opäť v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude chladnejšia o viac ako 0,7 °C pod DP). Očakávame teda v priemere teplotne normálnu až nadnormálnu jar (pravdepodobne nad DP z obdobia 1951-1990). Podľa terajších zdrojov nie je možné odhadnúť časový priebeh výraznejších prechodných ochladení a oteplení, ktoré sa vyskytujú takmer každý rok. Marec 2015 by mal byť v priemere asi o 0,5 °C teplejší ako DP 1951-1990 s podnormálnymi úhrnmi zrážok v celoslovenskom priemere, prvá polovica marca bude ale relatívne chladnejšia. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá aj pre jar ako celok v medziach normálu ale pod DP. Stredomorské cyklóny nás na jar zasahujú iba občas, väčšinou ale len okrajom, to znamená, že by nemali mať významnejší podiel na celkovom úhrne zrážok. Modelová a aj štatistická dlhodobá predpoveď úhrnov zrážok je však oveľa menej úspešná ako v prípade teploty vzduchu. Upresnenie uvedieme začiatkom apríla 2015.

Vložil: M.Lapin, 27.II.2015

VYHODNOTENIE VÝHĽADU POČASIA NA ZIMU, XII.2014 – II.2015

Zima (XII.-II.) bola v Hurbanove asi o 2,5 °C teplejšia ako DP 1951-1980, o 2,6 °C viac ako DP 1961-1990, o 2,7 °C viac ako DP 1901-2000, (9.-11. najteplejšia od roku 1881). V Košiciach o 2,8 °C viac ako DP 1951-1980, na Chopku len o 1,8 °C viac ako DP 1951-1980. V zime spadlo na Slovensku asi 176 mm (125% DP 1901-1990). Z toho vyplýva, že bola zima v SR ešte asi o 1,0 až 1,5 °C teplejšia ako sme predpokladali (a ako predpokladali aj iné modelové odhady) a zrážkovo bola vcelku v súlade s predpokladom. Na severnej pologuli bola zima (XII-II) približne o 1,0 °C teplejšia ako DP 1961-1990, na kontinentoch severnej pologule dokonca o 1,7 °C teplejšia ako DP, bola tak vôbec najteplejšia od roku 1850 (odvtedy existujú systematické pozorovania na viacerých staniciach). Aj tak je možné považovať výhľad za vcelku úspešný.

Vložil: M. Lapin, 27.II.2015, aktualizácia 10.III.2015, 23.III.2015

UPRESNENIE VÝHĽADU NA ZIMU 2014/2015

Nie je dôvod na menenie nášho výhľadu z 1.XII.2014, v Hurbanove by mala byť zima asi o 1,0 až 1,5 °C teplejšia ako dlhodobý priemer 1951-1980 a aj 1961-1990 a mala by mať úhrn zrážok na Slovensku blízko dlhodobého priemeru (asi okolo 140 mm v priemere)

Vložil: M. Lapin, 2.I.2015

VÝHĽAD NA ZIMU 2014/15 (XII.2014 - II.2015)

Na stránkach profesionálnych meteorologických inštitúcií sa už objavil odhad prevládajúceho počasia v zime 2014/15, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu spolu. Informácie o nastávajúcej mimoriadne studenej zime zverejnené v niektorých médiách nekomentujeme. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) V zime 2014/15 zrejme zotrvá pozitívna fáza javov LaNiňa/ElNiňo s ONI (Oceánický Nino Index) okolo 1,0, teda v intervale miernej teplej fázy ElNiňo. To znamená kladný účinok na priemernú globálnu teplotu a aj na severnej pologuli. Takýto vývoj sa predpokladá až do leta 2015, uvedený otepľujúci účinok sa ale prejaví výraznejšie asi až v priebehu roka 2015 (v priemeroch na celej Zemi a aj na severnej pologuli). Začala zrejme aj kladná fáza PDO v severnom Pacifiku, tiež s kladným účinkom na priemer teploty severnej pologule.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá, je však vyššia ako v roku 2013, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rýchle rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (asi o 2,5 ppmv za rok len pri CO₂). Erupcie sopiek sa v roku 2014 a ani začiatkom roka 2015 zrejme na priemeroch teploty vzduchu na severnej pologuli významnejšie neprejavia.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas leta a jesene 2014 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, je však väčšia ako v rokoch 2012 a 2013. To ovplyvnilo cirkulačné pomery na severnej pologuli kvôli relatívnemu nedostatku studeného vzduchu v Arktíde a slabšej zonálnej cirkulácii atmosféry. Indexy oscilácií NAO a AO sú zväčša v neutrálnej fáze, obnovilo sa častejšie západné prúdenie v atmosfére, prevažne ale iba nad západnou a severnou Európou.

4) Relatívne teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom zotrváva na viacerých miestach v Európe, strednej a východnej Ázii a v časti Arktídy v blízkosti Európy, ale aj na iných miestach severnej pologule. Obdobie január až november 2014 bolo na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 1,0 °C nad dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (7. najteplejšie od 1880), východná polovica USA a Kanady a časť Sibíri boli ale v tomto období relatívne chladnejšie ako zvyšok severnej pologule, oceány boli na severnej pologuli od mája 2014 najteplejšie za celé obdobie od roku 1880, stále v priemere teplejšie ako DP asi o 0,7 °C (v VIII-X až o 0,8 °C nad DP).

Kontinenty severnej pologule: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule spolu v nasledujúcej zime ako celku v porovnaní s priemerom z obdobia 1951-1990 (asi viac ako 0,5 °C nad DP). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, v Škandinávii a na západe USA a Kanady. Chladnejšie by malo byť iba miestami v severnej časti kontinentov v blízkosti polárnej kružnice (tam kde prenikne studený vzduch, ktorý sa počas dlhých nocí silne prechladí), bude to asi v strednej časti Sibíri a na východe severnej Ameriky, možno aj v európskej časti Ruska. December bude pravdepodobne skoro v celej západnej, severnej a čiastočne aj strednej Európe relatívne teplý, vo východnej polovici Európy chladnejší s prevažne nižšími úhrnmi zrážok ako DP, na západe a severe Európy sa ale očakávajú vyššie úhrny zrážok ako DP.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je ale takmer isté, že najbližšia zima nebude ako celok u nás opäť v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude chladnejšia o viac ako 1,2 °C pod DP). Očakávame teda v priemere teplotne normálnu až nadnormálnu zimu (pravdepodobne tesne nad DP z obdobia 1951-1990). Podľa terajších zdrojov nie je možné odhadnúť časový priebeh výraznejších prechodných ochladení a ani trvanie tzv. Vianočného oteplenia, ktoré sa vyskytuje takmer každý rok po 20. decembri. December 2014 by mal byť v priemere asi o 0,5 °C teplejší ako DP 1951-1990 s normálnymi úhrnmi zrážok v celoslovenskom priemere. Rok 2014 by sa tak stal doteraz najteplejším rokom v histórii meteorologických pozorovaní. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá aj pre zimu ako celok v medziach normálu. Stredomorské cyklóny nás v zime zasahujú dosť často, väčšinou ale len okrajom, to znamená, že by mohli mať významnejší podiel na celkovom úhrne zrážok. Modelová a aj štatistická dlhodobá predpoveď úhrnov zrážok je však oveľa menej úspešná ako v prípade teploty vzduchu. Upresnenie uvedieme začiatkom januára 2015.

Vložil: M.Lapin, 1.XII.2014

VYHODNOTENIE VÝHĽADU NA JESEŇ, IX.-XI.2014

Jeseň (IX-XI) bola v Hurbanove o 2,3 °C teplejšia ako DP 1951-1980, o 2,3 °C viac ako DP 1961-1990, o 2,4 °C viac ako DP 1901-1990, v Košiciach o 2,4 °C viac ako DP 1951-1980, o 2,3 °C viac ako DP 1961-1990 a o 2,6 °C viac ako DP 1901-1990 (1.-3. najteplejšia od roku 1881). V jeseni spadlo v na Slovensku asi 194 mm (109% DP 1901-1990). Z toho vyplýva, že bola jeseň ešte asi o 1,5 °C teplejšia ako sme predpokladali a zrážkovo bola v súlade s predpokladom. Aj tak je možné považovať výhľad za vcelku úspešný.

Vložil: M. Lapin, 1.XII.2014, 11.XII., všeto podľa SHMÚ

UPRESNENIE VÝHĽADU NA JESEŇ 2014

Nie je dôvod na menenie nášho výhľadu z 4.IX.2014, v Hurbanove by mala byť jeseň asi o 0,5 až 1,0 °C teplejšia ako dlhodobý priemer 1951-1980 a aj 1961-1990 a mala by mať úhrn zrážok na Slovensku mierne nad dlhodobým priemerom (asi 200 mm v priemere, čo je asi 115% DP)

Vložil: M. Lapin, 1.X.2014

VÝHĽAD POČASIA NA JESEŇ 2014 (IX - XI.2014)

Na stránkach profesionálnych meteorologických inštitúcií sa už objavil odhad prevládajúceho počasia v jeseni 2014, ktorý sa priebežne upresňuje. Pri takejto predpovedi sa neuvádzajú jednotlivé dni alebo týždne ale iba odchýlky od dlhodobého priemeru (DP) po mesiacoch alebo za celú sezónu. V našej interpretácii sa môžeme opierať o niekoľko známych faktov:

1) V jeseni 2014 zrejme zotrvá pozitívna fáza javov LaNiňa/ElNiňo s ONI (Oceánický Nino Index) okolo 1,0, pričom sa bude postupne dostávať do intervalu mierne teplej fázy ElNiňo (ONI nad 1,0). To znamená kladný účinok na priemernú globálnu teplotu a aj na severnej pologuli. Takýto vývoj sa predpokladá až do jari 2015, teda otepľujúci účinok sa prejaví výraznejšie asi až v roku 2015.

2) Slnečná aktivita je stále pomerne slabá, je však vyššia ako v roku 2013, to ale nemá podstatný význam na globálne odchýlky teploty (menej ako 0,1 °C). Určite je významnejším faktorom postupne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére (asi o 2,5 ppmv za rok len pri CO₂). Erupcie sopiek sa v roku 2014 zrejme na priemeroch teploty vzduchu na severnej pologuli významnejšie neprejavia.

3) Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola aj počas leta 2014 až doteraz oveľa nižšia ako dlhodobý priemer pred rokom 2000, je však väčšia ako v rokoch 2012 a 2013. To ovplyvnilo cirkulačné pomery na severnej pologuli kvôli relatívnemu nedostatku studeného vzduchu v Arktíde a slabšej zonálnej cirkulácii atmosféry. Indexy oscilácií NAO a AO sú zväčša v neutrálnej fáze, obnovilo sa častejšie západné prúdenie v atmosfére, prevažne ale iba nad západnou Európou.

4) Veľmi teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom zotrváva už dlhšiu dobu najmä vo východnej Európe, strednej Ázii a v časti Arktídy v blízkosti Európy, ale aj na iných miestach severnej pologule. Júl až august 2014 bol na kontinentoch severnej pologule v priemere asi o 0,8 °C nad dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990, rok 2013 asi o 1,0 °C nad DP, východná polovica USA a Kanady a časť Sibíri boli ale v tomto období relatívne chladnejšie ako zvyšok severnej pologule, oceány boli na severnej pologuli najteplejšie za celé sledované obdobie (od roku 1850), teda stále v priemere teplejšie ako DP asi o 0,7 °C.

Kontinenty severnej pologule: Pre uvedené a iné príčiny očakávajú svetové prognostické centrá opäť vyššiu priemernú teplotu na kontinentoch severnej pologule spolu v nasledujúcej jeseni ako celku ako priemer z obdobia 1951-1990 (asi viac ako 0,5 °C nad DP). Relatívne najteplejšie by malo byť zrejme opäť v časti Arktídy v blízkosti Európy, v strednej Ázii a v južnej časti kontinentov na severnej pologuli. Chladnejšie by malo byť iba miestami v severnej časti kontinentov v blízkosti polárnej kružnice (tam kde prenikne studený vzduch, ktorý sa počas dlhých nocí silne prechladí), bude to asi v strednej časti Sibíri a na východe severnej Ameriky. September bude pravdepodobne skoro v celej Európe relatívne teplý, predovšetkým v severnej a východnej časti, v severnej a východnej polovici Európy s prevažne nižšími úhrnmi zrážok ako DP, na juhozápade a juhu Európy sa ale očakávajú aj v septembri významnejšie zrážky.

Slovensko: Počasie je veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie ako je Slovensko, ako sa tu prejavia uvedené vplyvy. Je ale takmer isté, že najbližšia jeseň nebude ako celok u nás opäť v priemere teplotne podnormálna v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1951-1990 (nebude chladnejšia o viac ako 0,8 °C oproti DP). Očakávame teda v priemere teplotne normálnu až nadnormálnu jeseň (pravdepodobne len tesne nad DP 1951-1990). Podľa terajších zdrojov nie je možné odhadnúť časový priebeh výraznejších dlhodobejších ochladení a ani trvanie Babieho leta, ktoré sa vyskytuje takmer každý rok po 20. septembri. September 2014 by mal byť v priemere asi o 0,5 až 1,0 °C teplejší ako DP 1951-1990 s normálnymi úhrnmi zrážok v celoslovenskom priemere. Úhrny zrážok očakávajú pre strednú Európu modelové centrá aj pre jeseň ako celok v medziach normálu. Stredomorské cyklóny nás v jeseni zasahujú dosť často, to znamená, že by mohli mať významnejší podiel na celkovom úhrne zrážok. Modelová a aj štatistická dlhodobá predpoveď úhrnov zrážok je však oveľa menej úspešná ako v prípade teploty vzduchu. Upresnenie uvedieme začiatkom októbra 2014.

Vložil: M.Lapin, 4.IX.2014

Poznámka: V médiách občas počuť názory skeptikov AGW (antropogénneho vplyvu na globálne otepľovanie), že nie je fyzikálne možné, aby sa dlhodobo globálne otepľovalo, ak náš jediný zdroj energie, Slnko, prakticky nemení svoj výkon. Lebo údajne, ak je niekde na Zemi relatívne teplejšie, tak inde musí byť nevyhnutne relatívne chladnejšie, aby sa to vyrovnalo. Tak sa vyjadrujú ojedinele aj ľudia so znalosťami základov meteorológie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť fyzikálnu podstatu rovnice celkovej radiačnej bilancie zemského povrchu, ktorá významne závisí jednak od planetárneho albeda (odrazivosti pre prichádzajúce slnečné žiarenie), no najmä od zmien skleníkového efektu atmosféry, ktoré menia aj bilanciu dlhovlnného vyžarovania zemského povrchu a atmosféry. Dá sa dosť ľahko odmerať a dokázať, že vplyvom zmenšovania plochy zaľadnenia a snehovej pokrývky (ako aj ich znečistenia) klesá planetárne albedo Zeme a vplyvom rastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére vzrástol zisk zemského povrchu najmä v spektre bilancie dlhovlnnej radiácie (vlnové dĺžky 1 až 50 mikrometrov) až o 3,0 W na meter štvorcový do roku 2005 v porovnaní so stavom pred 250 rokmi (takmer o 3% z celkovej radiačnej bilancie), čo je asi 15-krát viac ako všetky dlhodobé zmeny slnečného žiarenia (z 11-ročných priemerov) prichádzajúceho k horizontálnej ploche zemského povrchu na celej Zemi v priemere za uplynulých 250 rokov. Na druhej strane vplyvom niektorých aerosólov (najmä síranov), ktoré človek vypúšťa do atmosféry, albedo atmosféry Zeme mierne rastie, čo vyššie uvedené vplyvy iba čiastočne eliminuje (asi z 35%). Sumárne zosilnenie skleníkového efektu atmosféry tak prispelo k radiačnému zosilneniu doteraz takmer o 2 W na meter štvorcový. Globálna radiačná bilancia zemského povrchu sa tak zvýšila za 250 rokov v priemere takmer o 2% (asi 10-krát viac ako v tom čase prispelo zosilnenie slnečného žiarenie), čo je zrejme hlavná príčina globálneho otepľovania. Viac informácií máme o tom v iných našich článkoch na www.dmc.fmph.uniba.sk, prípadne aj na http://en.wikipedia.org/wiki/Global_warming a na http://www.ipcc.ch/publications_and_data/ar4/wg1/en/contents.html

M. Lapin, 3.VII.2012

Online:	6
Celkom:	1127598
Mesiac:	9064
Deň:	227

METEOROLÓGIA A KLIMATOLÓGIA - KLIMATICKÉ ZMENY

Výhľad počasia na najbližšiu sezónu

Menu

Fotoalbum

Posledné fotografie

Vyhľadávanie

Archív

RSS

Štatistiky