Choď na obsah Choď na menu
 


Klasické a satelitné meranie teploty vzduchu na Zemi

Porovnanie satelitných a pozemných meraní teploty vzduchu na Zemi (kvalitnejšie obrázky sú vo FOTOALBUM-e, aktualizácia 9.IV.2016)

Pozemné merania teploty vzduchu sa robia prakticky na celej Zemi už od roku 1850 rovnakou metodikou (v meteorologickej búdke, 2 m nad prirodzeným zemským povrchom). Na obmedzenom počte meteorologických staníc sú takéto merania k dispozícii už od roku 1775, od roku 1880 je možné robiť pomerne spoľahlivo aj globálne (celosvetové) priemery odchýlok teploty vzduchu od dlhodobého priemeru z obdobia 1951-1980 (stredisko GISS) alebo 1981-2010 (stredisko NCDC). Stredisko CRU robí priebežne takéto výpočty už od roku 1850, pričom po roku 1950 používa mesačné priemery z 3000 vybraných meteorologických staníc na Zemi a po roku 1978 aj satelitné merania teploty povrchu morí, oceánov snehu a ľadu. Pred rokom 1950 je použiteľných staníc postupne stále menej pre všetky strediská.

V tomto príspevku porovnáme len teplotné údaje podľa spracovania GISS a podľa satelitných meraní spracovaných v stredisku RSS. Podrobné porovnanie je urobené aj na stránke WEB, niektoré aspekty porovnaní pozemných a satelitných meraní teploty však autori tejto stránky zrejme zámerne vynechali. Je zaujímavé, že po prehodnotení všetkých výpočtov v roku 2012 sa údaje jednotlivých svetových stredísk veľmi priblížili, pričom to platí aj o satelitných meraniach. Obrázky sú v lepšom rozlíšení (kvalitnejšie) vo FOTOALBUM-e (Satelitné merania teploty).

giss-2010.jpg

Na prvom obrázku vidíme prehľad 10-ročných priemerov odchýlok teploty vzduchu od dlhodobého priemeru (DP) z obdobia 1951-1980 podľa strediska GISS. Je zrejmé, že v Arktíde (severnejšie ako 64° severnej zemepisnej šírky) bola dynamika zmien najväčšia. Arktída bola relatívne najchladnejšia koncom 19. storočia, prvé výraznejšie oteplenie nastalo v 30-tych rokoch 20. storočia, potom sa mierne ochladilo a od 80-tych rokov 20. storočia sa ešte výraznejšie oteplilo. Rozdiel v teplote Arktídy je pri 10-ročných priemeroch až vyše 2,5 °C (medzi obdobiami 2001-2010 a 1881-1890).

 giss-2012-trend.jpg

sat_giss-2012.jpg

Na druhom a treťom obrázku je také isté porovnanie po jednotlivých rokoch, no iba pre obdobie 1979-2012, teda pre obdobie, v ktorom máme k dispozícii aj satelitné merania. Je vidieť, že satelitné merania sa takmer zhodujú s meraniami pozemnými, výnimkou je iba Arktída po roku 2004. Je potrebné uvedomiť si, že satelitné merania teploty atmosféry sa robia pre vrstvy atmosféry (obr. 4), pričom najnižšia vrstva TLT je zhruba pre vrstvu atmosféry od zemského povrchu do asi 4-5 km nad zemským povrchom. Z toho, samozrejme, vyplývajú aj rozdiely, lebo prízemná vrstva vzduchu (vo výške 2 m) môže mať podstatne odlišnú teplotu ako priemer vrstvy do 5 km (v závislosti od teplotného zvrstvenia atmosféry a výskytu vertikálnej inverzie teploty).

satellite-data-t.jpg

sat-t-trend-monthly.jpg

Na piatom obrázku vidíme odchýlky teploty vzduchu od DP z obdobia 1979-1998 podľa satelitných meraní po jednotlivých mesiacoch, z ktorých je zreteľne vidieť, že v Arktíde je aj pre dolnú 5 km vrstvu atmosféry kolísanie teploty podstatne väčšie ako v tropickom pásme (24° južne a severne okolo rovníka).

sat-t-trend.jpg

Na šiestom obrázku je porovnanie satelitných meraní teploty dolnej atmosféry podľa 12-mesačných kĺzavých priemerov pre rôzne pásma na Zemi. Takéto odfiltrovanie premenlivosti odchýlok teploty naznačuje, že vývoj globálneho otepľovania a ochladzovania atmosféry Zeme je priestorovo nerovnomerný. Určitú úlohu pritom zohrávajú aj prirodzené zmeny klímy a tiež oscilácia povrchových a hlbokomorských prúdov v oceánoch (najmä v Pacifiku). To nakoniec predpokladajú aj scenáre klimatickej zmeny spracované na základe modelov všeobecnej cirkulácie atmosféry. Otepľovanie Arktídy je síce nepravidelné, no má najvýznamnejší rastúci trend (od roku 1985 asi o 0,4 °C za 10 rokov) so zrejmým vplyvom na rozsah letného morského ľadu, čo modelové výpočty scenárov oteplenia tiež predpokladali. 

Spracoval: M. Lapin, 22.IX.2013

Vo Fotoalbume je globálna mapa odchýlok za november 2013 od DP z obdobia 1981-2010 spracovaná na základe satelitných meraní v NCEP. Zaujímavosťou je rozsiahla oblasť s vysoko nadnormálnou teplotou na Sibíri a vo východnej Európe. Vložil: M. Lapin, 21.XII.2013

Žiaden náznak zastavenia otepľovania nie je badať ani zo satelitných meraní teploty dolnej troposféry (asi 4 km vrstva nad hladinou mora). Každé silnejšie ElNiňo, samozrejme, spôsobuje výrazné zvýšenie teploty a silnejšia LaNiňa zníženie teploty s oneskorením asi 5 mesiacov. Je zrejmé, že rýchlosť otepľovania atmosféry klesá s nadmorskou výškou, preto je trend otepľovania podľa pozemných meteorologických meraní ešte väčší. Kvalitnejší obrázok je vo Fotoalbume (Satelitné meranie...)

Vložil: M. Lapin, 9.IV.2016

rss-t-5m-16.jpg