METEOROLÓGIA A KLIMATOLÓGIA - KLIMATICKÉ ZMENY

Budeme mať o niečo chladnejšie počasie ako dlhodobé priemery. Pozrime sa preto na jednom obrázku na intervaly výskytu denných priemerov, denných maxím a denných miním teploty vzduchu v Hurbanove v období 1951-2016 v celom Apríli. Zdá sa, že tie tohtoročné "extrémy" nebudú zase až také extrémne, aby prekonali rekordy z minulosti. V období 1901-1950 bolo v Apríli v Hurbanove najnižšie minimum teploty -7,0 °C a najnižší denný priemer teploty -2,6 °C (dátum výskytu som nezistil). V čase od 1. do 15.IV.2017 bol priemer teploty v Hurbanove o 2,4 °C vyšší ako dlhodobý priemer 1951-1990 a o 2,0 °C vyšší ako DP 1981-2010. M.L.: 16.IV.2017

Ráno 17.IV.2017 bola najnižšia teplota vo výške 2 m v nižších polohách v Piešťanoch, -4,0 °C, a v Boľkovciach, -3,6 °C. V Hurbanove bolo minimum -0,3 °C a v Bratislave na letisku +5,1 °C. Ďalšia možnosť silnejších mrazov je v piatok, 21.IV. M.L.: 17.IV.2017

Zatiaľ je apríl 2017 teplotne nadnormálny, 4 dni Veľkej noci boli v priemere blízke dlhodobému priemeru z obdobia 1951-2000. Zdá sa, že napriek výraznému ochladeniu skončí IV.2017 ako celkovo teplotne normálny mesiac. M.L.: 18.IV.2017

19.IV.2017 padal sneh dosť dlho aj v Bratislave, snehová pokrývka sa vytvorila v západnej časti mesta aj v nižších polohách (asi 2 cm), v Malých Karpatoch napadalo aj vyše 10 cm nového snehu.Nie je to v tejto ročnej dobe mimoriadny prípad, no vyskytuje sa zriedkavejšie ako raz za 10 rokov. M.L. 19.IV.2017, 19.00

Veľká noc je pohyblivý sviatok (od konca marca skoro do konca apríla), je teda zrejmé, že sa môže počas týchto sviatkov vyskytovať veľmi rozdielne počasie. Mali sme viacero prípadov so snehovou pokrývkou a pomerne silnými mrazmi aj na nížinách ale aj so slnečným a takmer letným počasím s maximálnou teplotou vysoko nad 25 °C. Je teda zrejmé, že nemá zmysel vyhodnocovať štatistické charakteristiky počasia počas sviatkov Veľkej noci. V roku 2017 bude ale počasie od Veľkého piatka do Veľkonočného pondelka skôr primerané ročnej dobe, teda vcelku normálne. Vložil: M. Lapin, 12.IV.2017

Denné maximá teploty vzduchu boli v Hurbanove 44 dní nad dlhodobým priemerom z obdobia 1951-2000 (21.II. až 5.IV.20017). Odchýlka od DP bola až 5,5 °C a v 4 dňoch bol zaznamenaný rekord maximálnej teploty od roku 1951. Je to svojim spôsobom zaujímavá mimoriadna udalosť, ktorá sa v minulosti objavila zrejme len veľmi zriedka (2 obrázky sú vo FOTOALBUME - mimoriadne počasie, na konci). Vložil: M.L., 8.IV.2017

Dňa 2.IV.2017 sme zaznamenali na viacerých staniciach prvý letný deň (s denným maximom teploty vzduchu vo výške 2 m 25,0 °C a viac) v roku 2017. Nie je to najskorší výskyt letného dňa, v roku 1974 sme letný deň zaznamenali už 21. a 22.III., tiež na viacerých staniciach na Slovensku. Aj tak to môžeme považovať za mimoriadnu udalosť. Vložil: M. Lapin, 2.IV.2017 Na viacerých staniciach na Slovensku sa vyskytol letný deň aj 3.IV.2017, čo je tiež možné považovať za mimoriadnu udalosť. Aktualizácia: 3.IV.2017. Tretí letný deň za sebou bol na Slovensku 4.IV.2017, teraz trochu východnejšie - Dudince, Milhostov a pár ďalších staníc s automatickými meraniami. To tiež môžeme považovať za mimoriadnu udalosť. Aktualizácia: 4.IV.2017

Niekedy je prvá pentáda marca (1.-5.III) relatívne chladnejšia, inokedy teplejšia (s dosť veľkými rozdielmi medzi jednotlivými rokmi), no celkový trend je výrazne rastúci - v Hurbanove asi o 3 °C od roku 1951, čo je podobne (ale viac) ako inokedy na jar. V roku 2017 sme zaznamenali 3. najteplejšiu prvú marcovú pentádu a vôbec najvyšší denný priemer teploty v čase od 1. do 5.III od roku 1951. Obrázok je ďalej v príspevku a vo Fotoalbume (Mimoriadne počasie). 6.III.2017 Aj 1. dekáda marca (1.-10.III) 2017 bola v Hurbanove veľmi teplá, o 4,8 °C teplejšia ako DP 1951-1990 (6.-7. najteplejšia od r. 1951). 10.III.2017 Prvé dve dekády marca 2017 (1. až 20.III) boli tiež pomerne teplé, v priemere mali v Hurbanove o 3,8 °C vyššiu teplotu ako DP 1951-1990, pričom sme mali aj nejaké ochladenia. 21.III.2017. Nakoniec bol v Hurbanove III.2017 druhým až tretím najteplejším Marcom od roku 1871, ojedinele v strednej Európe aj vôbec najteplejším Marcom od začiatku merania teploty vzduchu (od 1775, potvrdené to bude až o niekoľko dní). Aktualizácia: 1.IV.2017

Február 2017 mal priemer teploty v Hurbanove približne +2,6 °C (december 2016 mal -0,3 °C a január 2017 mal -5,3 °C), čo znamená, že zima 2016/2017 mala priemer v Hurbanove asi -1,0 °C, čo je o 0,8 °C menej ako DP 1901-2000 a o 1,0 °C menej ako DP 1961-1990. Zima bola teda v Hurbanove ešte v medziach normálu a bola tak v Hurbanove 11-12. najchladnejšia od roku 1961, 20-21. najchladnejšia od roku 1931, 30-32. najchladnejšia od roku 1901 a 44-47. najchladnejšia od roku 1871. Pozrime sa ešte na priebeh denných priemerov, maxím a miním teploty vzduchu v Hurbanove v porovnaní s dlhodobým priemerom 1951-2000 a s extrémami od roku 1951 (a od 1901) ďalej v prílohe príspevku, kde je aj podrobnejšie zhodnotenie zimy 2016/17 na Slovensku. Vložil: M.Lapin, 28.II.2016, 1.III.2017

11.II.1929 sa vyskytol na viacerých miestach na Slovensku mráz pod -35 °C, zaujímavé sú najmä hodnoty minimálnej teploty v Hurbanove -35 °C, v Devínskej Novej Vsi -36 °C a vo Vígľaši Pstruši -41 °C (doteraz najnižšia nameraná hodnota na na meteorologických staniciach na Slovensku). V Oravskej Lesnej meteorologické merania vtedy ešte neboli, miestny krčmár tvrdil neskôr dr. Petrovičovi, že on nameral -44 °C (nedá sa to uznať ako rekord). Na priloženom obrázku máme absolútne minimá teploty vzduchu v Hurbanove v zime od roku 1951, doterajšie hodnoty miním v zime 2016/2017 a minimá v období 1901-1950. Dobre je vidieť, že v poslednom období značne zaostávame za zimami spred roku 1951. Vložil: M. Lapin, 11.II.2017

Starí ľudia nám deťom kedysi hovorievali "Hromnice - koniec sanice" (Hromnice sú 2.II.). Pozrime sa, že ako to platilo v prípade Hurbanova od roku 1951. Ide o 66 rokov a za tzv. Hromničné obdobie sme zobrali 6 dní (1. - 6.II). Je dobre vidieť, že to asi neplatilo doslovne a viackrát sa vyskytla dosť tuhá zima, no občas bolo aj pomerne teplo. Pred rokom 1951 bolo skôr chladnejšie počasie ako v posledných 30 rokoch. Uvidíme, že ako to dopadne v roku 2017, teda zdá sa, že to bude skôr ten teplejší prípad. Graf je ďalej v príspevku (vo Fotoalbume, Klimatologické grafy, je aj kvalitnejší)

Vložil: M. Lapin, 30.I.2017

Zo správ SHMÚ a aj z médií sme sa dozvedeli o výskyte silných mrazov na Slovensku od začiatku januára. Mrazy však neboli blízke rekordom všade, bolo to iba na niektorých staniciach (Oravská Lesná -35,5 °C, Dudince -30,3 °C ...). Pri hodnotení rekordne nízkej teploty sa ale vyskytuje rad problémov, lebo jednotlivé stanice nemajú dostatočne dlhý rad pozorovaní na rovnakom mieste. Preto si musíme uvedomiť nasledujúce fakty: 

Nočné (raňajšie) minimum teploty vzduchu patrí medzi také meteorologické prvky, ktoré majú veľkú priestorovú premenlivosť. Za jasného a bezveterného počasia so suchou pôdou (snehovou pokrývkou) a vzduchom s nízkou absolútnou vlhkosťou môžu dosahovať rozdiely minima teploty aj vo výške 2 m nad zemským povrchom viac ako 5 °C na vzdialenosť niekoľkých desiatok metrov. Presvedčili sme sa o tom počas meraní v projektoch Mezoklíma Bratislavy, Mošteníka a Východoslovenskej nížiny pred viac ako 20 rokmi. Preto nie je možné porovnávať štatistiku denných miním teploty vzduchu s minulosťou na tých meteorologických (klimatologických) staniciach, kde došlo v minulosti k významnej zmene polohy. Medzi také stanice patria predovšetkým Štrbské Pleso, Brezno, Banská Štiavnica a niekoľko ďalších. Aj malé zmeny v polohe na staniciach Dudince a Oravská Lesná mohli ovplyvniť minimá teploty vzduchu. Bez akejkoľvek zmeny máme merania na viacerých staniciach: Hurbanovo od r. 1902, Košice letisko od r. 1952, Lomnický štít, Chopok, Telgárt, Kamenica n/C, Boľkovce a pár ďalších od začiatku pozorovaní. Z týchto staníc je korektné porovnávať terajšie minimá teploty vzduchu s minulosťou, ak je tam meranie aspoň od roku 1963, keď sme mali u nás poslednú skutočne studenú zimu. Klimatológovia SHMÚ určite vyhodnotia po skončení zimy 2016/2017 všetky zistené minimá teploty aj z pohľadu historických rekordov.

Vložil: M. Lapin, 25.I.2017

V médiách sa často hovorí a píše o mimoriadnom (výnimočnom) počasí. Je to logické, priťahuje to pozornosť čitateľov, poslucháčov a divákov. Z klimatologického (aj štatistického) hľadiska považujeme za mimoriadnu takú udalosť v počasí, ktorá sa vyskytuje zriedkavejšie ako raz za 50 rokov v priemere. Takáto štatistika sa nevyhodnocuje po jednotlivých dňoch alebo týždňoch roka ale pre jednotlivé mesiace alebo ročné obdobia. Ak ide o mimoriadne silný lejak, mimoriadne vysokú snehovú pokrývku alebo mimoriadne silný mráz, tak je to jedno, že v ktorom dni mesiaca alebo sezóny sa vyskytne. Za určitých okolností môže mať aj veľkosť mimoriadnej meteorologickej alebo hydrologickej udalosti ročný chod, ak to vieme štatisticky tak vyhodnotiť. Hodnoty mimoriadnej udalosti sa obvykle určujú z vhodných teoretických distribučných funkcií (kde sú vstupnými údajmi merané hodnoty aspoň z 30-ročného obdobia) a nazývajú sa návrhové hodnoty. V praxi sa nazývajú 50- alebo 100-ročný lejak, 50- alebo 100-ročná výška hladiny rieky, 50- alebo 100-ročná výška nového snehu (napadaného za 24 hodín). Dôležité je aj to, že mimoriadne udalosti môžu byť aj poistnými udalosťami, čiže poisťovne preplácajú škody, ktoré počas nich vznikli. Vložil: M. Lapin, 14.I.2017, 20.20

Dopĺňam, že aj mimoriadne počasie môže mať časový trend v tom prípade, ak sa vyskytuje výrazný trend daného prvku. Teplota vzduchu sa napríklad za uplynulých 130 rokov zvýšila u nás o 2 °C, podobne sa zvýšili aj priemerné denné maximá a minimá teploty vzduchu. Nebadáme ale žiaden trend v denných maximách úhrnov zrážok a výšky novej snehovej pokrývky (za 24 hodín). Maximá zrážok a novej snehovej pokrývky sa môžu dokonca pri otepľovaní klímy miestami aj zvyšovať. Aktualizácia: 15.I.2017