Úvod k scenárom klimatickej zmeny
Čo sú to scenáre klimatickej zmeny?
(pozrite si aj dokumeny na stiahnutie, kde sú o tom pdf prezentácie v PowerPointe)
Všetky zmeny klímy rozdeľujeme na také, ktoré majú prirodzené príčiny (zmeny slnečnej aktivity, vulkanická činnosť, zmeny tektoniky....), väčšinou s veľmi pomalým priebehom, pričom výnimku tvoria ojedinelé náhle zmeny (supervulkány, pád asteroidu...). Druhou skupinou sú zmeny zapríčinené činnosťou človeka, ktoré majú stále zosilňujúci priebeh (pred 12 tisíc rokmi bolo na Zemi 5 miliónov ľudí, pred 2 tisíc rokmi 150 miliónov a teraz takmer 7400 miliónov). Zmeny klímy zapríčinené ľudskou činnosťou (emisia skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry, zmeny využívania krajiny...) nazývame spoločne termínom klimatická zmena (zmena klímy, climate change).
Klimatickú zmenu ovplyvňuje teda rad faktorov, ktoré súvisia jednoznačne s činnosťou človeka. Zdá sa, že človekom vyvolaná klimatická zmena má v posledných desaťročiach už väčší podiel na celkových klimatických zmenách ako prirodzené faktory a tak to aj zostane najmenej do roku 2100, pretože nie je žiaden predpoklad na výraznejšiu redukciu zásahov človeka do globálneho klimatického systému. Skutočne viditeľné prejavy a dôsledky klimatickej zmeny ale neprichádzajú z roka na rok, ako je to napríklad v prípade znečistenia prízemnej vrstvy atmosféry, no majú dlhý časový horizont (od roku 1975 je globálne otepľovanie asi o 0,2 °C za 10 rokov, výraznejšie medziročné odchýlky súvisia s ElNiňo a vulkanickou činnosťou).
Popri globálnom otepľovaní atmosféry Zeme a oceánov spôsobuje zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry aj zmenu atmosférickej cirkulácie. Pretože sa očakáva asi 3-krát rýchlejšie otepľovanie polárnych šírok ako trópov a 2-krát rýchlejšie otepľovanie kontinentov ako povrchu oceánov, dôjde zrejme k zásadnej prestavbe polohy určujúcich tlakových útvarov v cirkulačnom systéme atmosféry. To vyvolá zmenu režimu zrážok ako aj výskytu extrémov počasia. Zrážky budú mať v strednej Európe pravdepodobne taký režim, že krátke obdobia s výdatnými dažďami budú v teplom období roka striedané dlhými obdobiami s malými úhrnmi zrážok a vysokou teplotou. To vyvolá častejší výskyt sucha ako doteraz, v teplom období roka aj vĺn horúčav a rizika lesných požiarov.
Po analýze uvedených faktorov boli spracované scenáre možnej klimatickej zmeny do roku 2100 (základom boli globálne a regionálne fyzikálne modely všeobecnej cirkulácie atmosféry a ich výstupy denných a mesačných hodnôt spracované v svetových klimatologických strediskách). Takých modelov a scenárov je niekoľko, pretože nie je možné jednoznačne odhadnúť budúci vývoj emisie skleníkových plynov a zásahov človeka do klimatického systému Zeme. Postupne tu uvedieme príklady rôznych scenárov zmeny klímy pre Slovensko a iné regióny. Klimatické scenáre sa používajú na analýzu možných dôsledkov klimatickej zmeny na prirodzené ekosystémy, sociálne a ekonomické sektory v budúcich desaťročiach. Po takej analýze sa potom prijímajú adaptačné a zmierňujúce (mitigačné) opatrenia za zmenšenie negatívnych a využitie pozitívnych dôsledkov klimatickej zmey.
Podľa viacerých alternatív zmeny priemerov teploty vzduchu, globálneho žiarenia, tlaku vodnej pary, cirkulácie atmosféry a úhrnov zrážok je pre Slovensko možné predpokladať takýto vývoj do roku 2100: Priemery teploty vzduchu budú mať trend rastu asi o 2 až 4 °C, pričom sa zachová doterajšia premenlivosť mesačných a denných hodnôt. Na juhu Slovenska bude celkovo menší rast úhrnov zrážok a na severe väčší, predovšetkým v chladnom polroku. V lete bude na juhu Slovenska zrejme pokles úhrnov zrážok, na severe malý rast, predpokladá sa, že sa zväčší premenlivosť zrážok smerom k častejším a dlhším obdobiam s malými zrážkami a krátkym obdobiam s veľmi výdatnými zrážkami. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že normálny rozdiel priemernej teploty medzi Hurbanovom a Popradom je približne 4 °C. Najnovšie regionálne modely poskytujú detailnejšie výstupy denných hodnôt aj pre orograficky zložitejšie regióny, na základe ktorých je možné spracovať scenáre očakávaného vývoja viacerých klimatických charakteristík, vrátane nebezpečných a škodlivých epizód počasia aj pre menšie regióny na Slovensku. To bude predmetom riešenia budúcich projektov na prípravu scenárov klimatickej zmeny.
Od roku 1993 sme spracovali a prezentovali sériu rôznych klimatických scenárov pre Slovensko až do roku 2100, ktoré teraz vyhodnocujeme na základe porovnávania so skutočným priebehom počasia. Postupne uvedieme výsledky analýzy úspešnosti doterajších scenárov klimatickej zmeny na Slovensku.
Vložil: M. Lapin, 9.III.2016
